Podľa právničky OZ Občan, demokracia a zodpovednosť Janky Debrecéniovej (39) dokonca aj čelní predstavitelia štátu používajú sexizmus ako komunikačný nástroj. Čo treba zmeniť?
Aké podoby môže mať sexuálne obťažovanie?
Sexuálne obťažovanie môže mať veľmi rôzne podoby – verbálne, neverbálne, ale aj fyzické. Môže spočívať v rôznych sexistických vtipoch, nevhodných poznámkach, komentároch týkajúcich sa výzoru či intímneho života druhej osoby, sexuálnych návrhoch, ale aj v gestách, nechcených dotykoch, objatiach či pozvaniach na rande alebo priamo v sexuálnom násilí.
Kde leží hranica medzi kolegialitou, flirtom a sexuálnym obťažovaním?
Základným znakom sexuálneho obťažovania je, že osoba, ktorá je ním dotknutá, si ho neželá. Treba však mať na pamäti, že v mocensky nevyvážených vzťahoch – napríklad smerom od mladej zamestnankyne k šéfovi – môže byť veľmi ťažké dať najavo, že určité správanie je neželané.
Mnohé ženy, ale aj muži si možno neuvedomujú, alebo sa boja hovoriť o tom, že sú sexuálne obťažovaní. Prečo?
Ak v spoločnosti panuje klíma, ktorá určité problémy tabuizuje, ignoruje, zosmiešňuje alebo bagatelizuje, potom sa niet čo čudovať. Dotknuté osoby o nich verejne nehovoria a niekedy ich ani nevedia pomenovať. Až keď vidia, že iným osobám sa stalo to isté a že to nie je „normálne“, naberú odvahu podeliť sa so svojou skúsenosťou. Celoeurópsky prieskum z roku 2014 ukázal, že dôvodmi, prečo obete o sexuálnom obťažovaní nikomu nepovedali, boli napríklad strach z páchateľa alebo jeho odvety, pocit hanby, pocit, že by im to aj tak nikto neuveril alebo že to bola ich chyba.
Zdá sa však, že naša kultúra na Slovensku je akosi viac benevolentná k prípadom sexuálneho obťažovania. Je to tak?
Áno, určite. Jednou z príčin je, že štát nielenže tento problém dostatočne nerieši vo svojej legislatíve, z hľadiska možností domôcť sa nápravy a z hľadiska spôsobilostí inštitúcií vyrovnať sa s ním, ale jeho čelní predstavitelia bežne používajú sexizmus aj ako komunikačný nástroj. Sexistické vtipy predstaviteľov vlády na každoročných oslavách MDŽ či mladé dievča na kolenách premiéra počas tohtoročnej žatvy sú len niektorými z príkladov.
Aké možnosti právnej ochrany majú obete sexuálneho obťažovania?
Vždy to závisí od toho, v akej oblasti sa sexuálne obťažovanie deje, akú má podobu a intenzitu. Ak sa deje v niektorej z oblastí, ktoré upravuje antidiskriminačný zákon – teda v oblasti zamestnania, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti či prístupu k tovarom a službám, je možné podať občianskoprávnu žalobu a dožadovať sa napríklad náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V pracovnoprávnej oblasti možno podať aj sťažnosť zamestnávateľovi a obrátiť sa na inšpektorát práce. Ak sa obťažovanie deje napríklad zo strany nejakého zamestnanca štátneho orgánu či verejnej inštitúcie, je možné podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. V niektorých prípadoch možno oznámiť obťažovanie na polícii ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, aj keď úprava v priestupkovom zákone je veľmi nedostačujúca. Najzávažnejšie prípady sexuálneho obťažovania – konkrétne znásilnenie, sexuálne násilie, nebezpečné prenasledovanie, prípadne vydieranie - je možné riešiť aj v trestnom konaní a hrozí za ne aj trest odňatia slobody.
Má Slovensko vytvorené dostatočné právne nástroje na riešenie sexuálneho obťažovania?
Ani zďaleka. Obťažovanie, ktoré sa deje mimo oblastí upravených antidiskriminačným zákonom a ešte nedosahuje intenzitu niektorého z relevantných trestných činov, možno len s ťažkosťami riešiť na základe priestupkového zákona, keďže ten sexuálne obťažovanie ako také nepozná. Aj v týchto prípadoch sú pokuty len symbolické – do 33, resp. 99 eur. Konania na základe antidiskriminačného zákona sú tiež spojené s množstvom bariér – napríklad súdnymi poplatkami, problémami spojenými so získaním kvalitnej a finančne dostupnej právnej pomoci, ale aj s necitlivosťou súdov k tomuto fenoménu.
POMÔŽE INŠPEKTORÁT PRÁCE?
Obete sexuálneho obťažovania na pracovisku sa môžu obrátiť na Inšpektorát práce. „Inšpektoráty práce vykonávajú inšpekciu aj v oblasti sexuálneho obťažovania, pretože v ich kompetencii je okrem iného dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov. S podaním, v ktorom autor poukazuje na sexuálne obťažovanie na pracovisku, sa však zamestnanci obracajú na inšpektoráty práce len ojedinele. Môže to súvisieť aj s tým, že zamestnanci si uvedomujú, že preukázanie takéhoto konania je v praxi veľmi ťažké. Dôkazné bremeno je na pleciach inšpektora práce, a on teda môže konštatovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch len na základe jednoznačného preukázania uvedeného diskriminačného konania zamestnávateľa. Pokiaľ je dôkazná stránka veci postavená výlučne na protichodných tvrdeniach zamestnávateľa a zamestnanca, ide o spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť iba súd,“ hovorí Judita Richterová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce.
ČO ROBIŤ, AK SA STANETE OBEŤOU SEXUÁLNEHO OBŤAŽOVANIA?
Radí právnička Janka Debrecéniová
• Ak je to možné, pomenujte problém a dajte najavo, že takéto správanie je nežiaduce.
• Ak sa to dá, urobte to písomne a takúto komunikáciu preukázateľne doručte napríklad zamestnávateľovi alebo vedúcim predstaviteľom dotknutej inštitúcie.
• Je to dôležité nielen pre zastavenie obťažujúceho konania, ale aj pre prípadné preukazovanie, že sa dialo a pre dotknutú osobu bolo nechcené.
• Zhromaždite si čo najviac dôkazov – emailová či SMS komunikácia, urobte si fotodokumentáciu, dohodnite svedkov, vyhotovte si zvukový záznam pre účely dokazovania obťažovania.
• Pri dlhodobom obťažovaní je dobré si písať denník, najmä pre ucelenosť v tvrdeniach pri prípadnom súdnom či inom konaní.
• Ak obťažovanie vyústilo do zdravotných problémov, je dobré mať o nich čo najpodrobnejšiu zdravotnú dokumentáciu.
• Ak nie sme priamo adresátkami či adresátmi obťažovania, ale sme jeho svedkami, je veľmi dôležité sa voči nemu vymedziť.
