Jedným z nich je najhlbšie miesto sveta Mariánska priekopa. S hĺbkou 10 994 metrov potvrdzuje, že oceán je stále neprebádaným miestom...
Neďaleko tichomorského ostrova Guam sa nachádza miesto, ktoré láka všetkých oceánológov, geológov, zoológov, ale aj milovníkov senzácií. Mariánska priekopa je hlboká 10 994 metrov, široká 69 kilometrov a s dĺžkou približne 2 550 kilometrov je päťkrát dlhšia ako Grand Canyon. Je to taký masívny, taký rozsiahly a taký impozantný geologický prvok, že by nemala problém skryť aj najvyššiu horu sveta Mount Everest, ktorému by na dosiahnutie dna chýbalo ešte dobrých 2 000 metrov. Niet divu, že jej temné vody neustále lákajú výskumné expedície, aby sa dozvedeli niečo viac o tomto mysterióznom kúte Zeme. Môže na jej dne, kam sa nedostane ani jeden slnečný lúč, vôbec niečo žiť?
Traja ľudia na dne
Mariánska priekopa vznikla posúvaním Pacifickej litosférickej platne pod Filipínsku platňu. Má tvar písmena V a jej najhlbšie miesto sa nazýva priehlbina Challanger, pomenovaná podľa lode Challanger II , ktorá ako prvá v roku 1951 zmerala jej hĺbku.
Vedci si ešte pred pár desaťročiami mysleli, že v takých obrovských hĺbkach nie je takmer žiadna šanca na život. Ak sa totiž ponoríte hlbšie ako 1 000 metrov, vodu už nepresvetľuje žiadne svetlo, pretože až sem slnečné lúče nedosiahnu. Keďže väčšina živej ríše pre svoje bytie svetlo nevyhnutne potrebuje, znelo by logicky, ak by v takejto čiernočiernej tme nič nežilo, Ibaže opak je pravdou.
Dnes už svet vie, že aj v hĺbkach, kde nie je žiadne svetlo a kde teplota vody balansuje nad bodom mrazu, život existuje. Možno by sme ho nepoznali dodnes, ak by sa až na dno najhlbšej priekopy Zeme nevydalo niekoľko robotov a ponoriek, dokonca s ľudskou posádkou. Prvými odvážlivcami sa v roku 1960 stali Švajčiar Jacques Piccard a Američan Don Walsh. V ponorke Trieste dosiahli po takmer päťhodinovom zostupe ako prví ľudia bahnisté dno Mariánskej priekopy, kde strávili dvadsať minút. V podstate to bol malý zázrak, že prežili.
Trieste, ktorá bola majetkom amerického námorníctva, len tak-tak odolala obrovskému tlaku v útrobách Zeme, ktorý je na dne 1 000-krát silnejší ako na hladine. Odvtedy sa viac ako polstoročie človek na dno tajomnej priekopy nedostal. Všetko zmenil až americký režisér James Cameron, ktorý stojí za filmami Titanik či Avatar. Ten v roku 2012 dosiahol dno najhlbšieho miesta Zeme v ponorke Deepsea Challanger. „Práve som dorazil na najhlbšie miesto v oceáne. Po dosiahnutí dna som sa nikdy necítil tak dobre. Už sa nemôžem dočkať, aby som sa s Vami podelil o to, čo som videl,“ písal o zážitkoch priamo zo dna na sociálnu sieť Twitter.
Živé hlbiny
V takýchto nehostinných podmienkach neprežije nič, teda nič okrem stvorení, ktoré sú na podobné extrémy stavané. Vedci pred pár rokmi zistili, že dno je pokryté živými mikróbmi. „Najhlbšie miesta najhlbších morí jednoznačne nie sú mŕtvymi zónami,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie o Mariánskej priekope v magazíne Nature Geoscience Robert Turnewitsch. „Tieto mikróby dýchajú tak ako my. A sledovanie konzumácie kyslíka je nepriamym meraním ich aktivity.“ Nie sú to však iba mikróby. Na dne vedci našli dokonca aj drobné článkonožce, ktorých prítomnosť na dne potvrdil aj režisér James Cameron, ktorý tam zbadal stvorenie podobné krevete.
Väčšie morské živočíchy na dne zatiaľ nik nenašiel. Hoci aj tieto druhy obývajú Mariánsku priekopu a niektoré z nich by si pokojne mohli zahrať v tých najstrašnejších hororoch, najčastejšie sa vyskytujú do hĺbky sedem kilometrov pod morskou hladinou. Preto bolo obrovským prekvapením, keď pred tromi rokmi vedci z univerzity v škótskom Aberdeene objavili v neuveriteľnej hĺbke 8 143 metrov rybu. „Je to extrémne krehký druh ryby s plutvami pripomínajúcimi krídla,“ uviedol doktor Alan Jamieson, jeden z vedúcich expedície. Biela rybička, ktorá patrí do druhu po anglicky zvaného snailfish, sa tak stala rekordérkou.
Nepreskúmaná
Ľudia však zatiaľ dokázali preskúmať iba mizivé percento dna Mariánskej priekopy. Veď samotní vedci zaoberajúci sa výskumom najhlbšieho miesta na Zemi tvrdia, že vieme viac o Marse ako o Mariánskej priekope. Nie je preto vylúčené, že jej dno môžu obývať naozaj rozmanité živočíchy, len sa ich ešte kamerám nepodarilo zachytiť. Bodaj by aj. Ak by ste celý život nevideli ani záblesk svetla a zrazu k vám domov zavíta osvetlená moderná technika, asi aj vy by ste sa pravdepodobne utekali skryť.
Kým sa dozvieme viac, musíme si vystačiť s poznaním, že už iba samotné objavy článkonožcov a bezstavovcov na dne Mariánskej priekopy dokazujú, že živočíchy majú oveľa väčšiu prispôsobivosť na drsné podmienky, ako sme si vedeli predstaviť.
Tieto objavy pritom neprezrádzajú viac iba o prispôsobivosti života na našej vlastnej planéte, ale naznačujú, že život by mohol jestvovať aj na nehostinných miestach inde vo vesmíre. Napríklad na Marse či v oceánoch mesiacov Europa či Callisto, ktoré obiehajú planétu Jupiter, alebo na mesiaci Encelad, ktorý obieha Saturn.
Tajomní obyvatelia
Grimpoteuthis v angličtine známa ako Dumbo octopus je chobotnica, ktorá doslova miluje život v obrovských hlbinách. Najčastejšie sa vyskytuje v hĺbke 3 000 – 4 000 metrov, niektoré druhy dokonca až v 7 000-metrovej hĺbke. Chobotnička, ktorá vyzerá, akoby mala slonie uši, meria okolo 30 centimetrov. Na svojom jedálnom lístku má kôrovce i červy z morského dna a svoju korisť prehĺta celú.
Melanocetus johnsoni Táto rybka patrí do skupiny čertovité a žije v uctyhodných hĺbkach od 1 500 do 4 500 metrov. Samičky dosahujú 18 centimetrov, zatiaľ čo samce iba tri. Ryba má na hlave výbežok naplnený zvláštnou baktériou, ktorá vytvára vlastné svetlo. Na to melanocetus láka korisť.
Macropinna microstoma je ryba známa aj ako Barreleye, alebo ryba s priehľadnou hlavou. Obýva hĺbku 2 500 metrov pod hladinou. To, čo vyzerá ako dve oči, sú v skutočnosti nozdry. Jej oči sú tie dve zelené guľôčky vo vnútri lebky. Živý exemplár tejto rybky vedci spozorovali až v roku 2004.
