Hovorí sa, že kapusta je veľmi zdravá. Ale je to naozaj tak? Čo všetko obsahuje a komu môže uškodiť? Poradí Katarína Skybová z Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment.
V čom je výnimočná
Je to potravina s vysokým antioxidačným potenciálom, ktorá sa bežne dopestuje v našich podmienkach a je aj bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka a tradičných slovenských receptov. Môžeme ju konzumovať v rôznej kuchynskej úprave, v surovom stave, kvasenú, konzervovanú, varenú, dusenú, pečenú.
Surová alebo varená?
Varená kapusta je lepšie stráviteľná a pre niekoho aj chutnejšia, ale pri varení dochádza k stratám vitamínu C. Najvyššie straty, aj viac ako 50 %, vznikajú pri dlhom varení vo väčšom množstve vody.
Koľko jej jesť
Odporučená denná dávka kapusty nie je určená. Zdraví ľudia môžu jesť kapustu aj denne v primeranom množstve. Denná konzumácia kapusty nie je vhodná pre tých, ktorí trpia ochorením štítnej žľazy, poruchami zrážanlivosti krvi, ochoreniami žlčníka, pankreasu, plynatosťou a inými problémami.
Kapustová voda
Obsahuje najmä prebiotické baktérie, ktoré pomáhajú udržať dobrú funkciu hrubého čreva a tým predchádzať zápche. Jednoznačne tvrdiť, že voda z kyslej kapusty je zdravá, sa však nedá. Pre ľudí s vysokým krvným tlakom, histamínovou intoleranciou, ochoreniami žlčníka, pankreasu a inými nie je zdravá.
Kyslá kapusta
V minulosti, v zimných mesiacoch, keď ľudia nemali čerstvú zeleninu, predstavovala kyslá kapusta najmä dobrý zdroj vitamínu C a vlákniny. Napriek tomu, že dnes čerstvé ovocie a zeleninu s vyšším obsahom vitamínu C, ako je v kyslej kapuste, máme dostupné po celý rok, má kyslá kapusta v našom jedálnom lístku svoje miesto. Kyslá kapusta je zdrojom dôležitých nutričných látok, antioxidantov, obsahuje aj vysokú koncentráciu fytonutrientov, ktoré pomáhajú chrániť pred niektorými druhmi rakoviny.
Kyselina mliečna, ktorá vzniká pri kvasení, pôsobí protizápalovo a spomaľuje rast nežiaducich baktérií v čreve a, naopak, podporuje rast priateľských baktérií. Ale napriek pozitívam kyslá kapusta nie je vhodná pre každého. Konzumovať by ju nemali ľudia s histamínovou intoleranciou a z dôvodu vyššieho obsahu kuchynskej soli nie je ideálnou potravinou ani pre ľudí s vysokým krvným tlakom.
Biela či červená?
Obsah hlavných živín, vlákniny a energie je v bielej aj červenej kapuste porovnateľný (v 100 g):
Biela kapusta: 5,8 g sacharidov, 1,3 g bielkovín, 0,1 g tukov, 2,5 g vlákniny, 105 kJ
Červená kapusta: 7,4 g sacharidov, 1,4 g bielkovín, 0,2 g tukov, 2,1 g vlákniny, 130 kJ
Minerály: mangán, draslík, vápnik
Červená má vyšší obsah antioxidantov, vitamínov A a C ako biela kapusta. Tá zasa obsahuje viac kyseliny listovej a vitamínu K. Obe kapusty obsahujú látky, ktoré majú protizápalové a protirakovinové účinky.
Aby nenadúvala
Nadúvanie môže zmierniť tepelná úprava, čím dlhšie budeme kapustu variť, tým budú negatívne účinky miernejšie. Pomôcť môže aj príprava kapusty s koriandrom, klinčekom, kôprom a feniklom. Rozhoduje aj veľkosť porcie, lepšie je zjesť jej menej.
