Pôvodné cechy staviteľov a murárov sa v 18. storočí pretransformovali do osvietenskej spoločnosti, kde sa rodia revolučné myšlienky. Teda asi... O spolku slobodomurárov totiž vieme veľa a pritom tak málo. Kto sú a čo robia? Dozviete sa v pokračovaní seriálu Najväčšie záhady sveta.
Vznik slobodomurárstva je opradený mnohými legendami. Tou najpravdepodobnejšou je, že sa postupne vyvinulo zo stredovekých stavebných cechov, keď začali medzi seba postupne prijímať učencov rôzneho zamerania a začali sa členiť do lóží. Hoci fungovali už dávno predtým, dôležitým medzníkom v histórii tejto tajnej organizácie bol 24. jún 1717, keď sa štyri menšie londýnske lóže spojili do Veľkej lóže. Tak sa položili základy celosvetovej organizácie, ktorá potajomky zasahovala do dejín. Aj v dnešnej dobe zostáva slobodomurárstvo veľkým tajomstvom a ako to už býva, ak je niečo tajné, je to aj podozrivé...
Murári a intelektuáli
„Stavební remeselníci, murári, vytvárali spoločenstvá so zvláštnymi výsadami. Chránila ich pápežská bula a bez zábran mohli prekračovať hranice. Spoločensky, teda v hierarchii cechov, boli veľmi vysoko. Združovali architektov, inžinierov, kamenárov,“ vysvetľuje vznik tajnej spoločnosti historik Martin Javor, ktorý sa zaoberá dejinami slobodomurárstva.
„Postupne medzi seba začali prijímať aj nemurárov - umelcov či intelektuálov a z pôvodných cechov sa začali vytvárať nové spolky, kde intelektuáli a elita prevažovali nad samotnými murármi. Neskôr už nemali nič spoločné so staviteľmi katedrál, no prebrali ich symboliku. Tak začali vznikať slobodomurárske lóže.“
Boj proti spolku
Tajná spoločnosť sa od okolia snažila izolovať. Rozpoznať toho, kto je slobodomurár a kto nie, nebolo jednoduché. Často používali iba náznaky, ako určité slová či gestá, najmä zvláštne podanie ruky, vďaka čomu vedeli identifikovať svojich bratov po celom svete.
V lóžach diskutovali o dôležitých otázkach a často prichádzali na myšlienky, ktoré boli na 18. storočie až príliš revolučné. „Ich tajomnosť vyplýva z toho, že trošku predbehli dobu. Napríklad jedným z ich hlavných cieľov bola náboženská tolerancia. Vo svojej ústave majú napríklad to, že na základe vierovyznania nemôže byť nikomu odopretý vstup do lóže. To jednoducho niektoré cirkvi, najmä katolícka, v 18. storočí neuniesla a 27. apríla 1738 vydal pápež Klement XII. bulu In eminenti namierenú proti slobodomurárom,“ pripomína Javor. V bule toto spoločenstvo zatracoval pod trestom kliatby, pretože „spôsobujú zlo nielen štátnemu pokoju, ale aj spáse duše,“ píše sa v dokumente. „Každý človek, ktorý vstúpil do slobodomurárskej lóže, bol automaticky exkomunikovaný z cirkvi,“ objasňuje historik.
K slobodomurárstvu malo veľmi blízko aj naše hlavné mesto. Keďže vo Viedni platil zákaz stretávania sa slobodomurárov, Bratislava sa stala začiatkom 20. storočia mestom s veľkým počtom lóží.
Štefánik aj Beneš
Čím viac ľudia chceli nahliadnuť do činnosti slobodomurárov, tým im pravá podstata spolku bola vzdialenejšia. Na svetlo sveta začali vychádzať rôzne teórie. Napríklad, že práve slobodomurári mali prsty v príprave Veľkej francúzskej revolúcie či v atentáte na budúceho panovníka Rakúska-Uhorska Františka Ferdinanda v Sarajeve.
„Medzi známych slobodomurárov patril napríklad aj hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart či československý prezident Edvard Beneš, ale aj náš národný hrdina Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol prijatý do lóže v Paríži. Milovníci konšpirácií si myslia, že Mozart zomrel preto, že v opere Čarovná flauta prezradil nejaké slobodomurárske tajomstvo,“ vysvetľuje Javor.
Spomeňme ešte ďalšie príbehy, ktoré hovoria o tom, ako mali slobodomurári prsty v rozpútaní vojen a tiež, že Slovenské národné povstanie bolo vraj tiež ich sprisahaním.
Tajnej organizácii nepridáva na sláve ani fakt, že medzi ich členmi sa našli aj temné mená, na ktoré slobodomurári nie sú hrdí. Napríklad masový nórsky vrah Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, či niekdajší čilský diktátor Augusto Pinochet.
Vládnu svetu?
Azda najznámejšia teória je, že tajná slobodomurárska spoločnosť ťahá za tie najdôležitejšie nitky a bez tušenia verejnosti riadi celý svet. Tvrdenie vychádza najmä z toho, že slobodomurári majú po celom svete viac ako šesť miliónov členov a v ich radoch sa často vyskytovali a vyskytujú veľmi vplyvní ľudia. Spomeňme napríklad amerických prezidentov Georgea Washingtona, Abrahama Lincolna či F. D Roosevelta, ale aj politika a britského premiéra Winstona Churchilla či prvého prezidenta Tureckej republiky Mustafu Kemala Atatürka. Ktovie, o čom svedčil preslov Jamesa Warburga, slobodomurárskeho bankára z roku 1950, ktorý pred americkým Senátom vyhlásil: „Budeme mať svetovládu, či sa vám to páči, alebo nie. Jediná otázka je, či ju dosiahneme násilím alebo súhlasom!“
„Teória, že slobodomurári riadia svet, je asi ten najväčší výmysel. Napriek tomu, že k slobodomurárom nepatrím, mnoho z nich poznám a môžem vám miestoprísažne povedať, že svet neriadia. Sú to normálni ľudia z mäsa a kostí,“ tvrdí historik Javor a dodáva, že ich cieľom nie je prevziať nadvládu nad svetom, ale naopak, pomáhať mu. „Princípom je, že slobodomurári sami seba ako aj svet chápu ako neopracovaný kameň a celý život pracujú na tom, aby ho opracovali a doviedli k dokonalosti. Hlavná činnosť je konanie dobra, zmena sveta a spoločnosti k lepšiemu. V priebehu 18. a 19. storočia boli lóže centrami dobročinnosti a charity. Napríklad počas II. svetovej vojny rozdávali chlieb zdarma, či poskytovali lekárske služby atď., takže to naozaj bola veľmi bohumilá činnosť.“
Neviditeľní dobráci
Laická verejnosť však rečiam o humanistickom poslaní slobodomurárov neverí. Dôvodom môže byť aj stále pretrvávajúci názor, ktorý pochádza ešte z čias komunistickej totality, vtedy sa hnutie považovalo za nelegálne a protištátne. Za čias vojnovej Slovenskej republiky sa dokonca hovorilo o židovských slobodomurárskych sprisahaniach... Tento slovník rôzni extrémisti používajú radi dodnes. Keďže jedným zo základných pilierov spoločenstva je neviditeľnosť, slobodomurári sa verejne neobhajujú. A tak v ich prípade namiesto jednej pravdy vzniká hneď tisíc dohadov o tom, čo vlastne robia....
Biblia, uholník a kružidlo sú tzv. Tri veľké svetlá slobodného murárstva. Ich význam sa prekladá mnohými spôsobmi, no isté je, že tieto symboly prebrali od svojich predchodcov - stredovekých staviteľov, a dali im nový význam. Nemajú však jednoznačne určený výklad.
Čo vravia symboly
Biblia, uholník a kružidlo sú tzv. Tri veľké svetlá slobodného murárstva. Ich význam sa prekladá mnohými spôsobmi, no isté je, že tieto symboly prebrali od svojich predchodcov - stredovekých staviteľov, a dali im nový význam. Nemajú však jednoznačne určený výklad.
Biblia - tradícia, svetlo nad nami, všeriadiaci princíp
Uholník - morálne pravidlá, svetlo v nás, hmotný svet
Kružidlo - bratstvo, svetlo okolo nás, duchovný svet
Najväčšie fámy
- Sú pokračovatelia rádu templárov.
- Ich rituály vzývajú Lucifera (pošliapanie kríža, používanie satanistických formuliek).
- Cieľom slobodomurárstva je zničenie kresťanstva.
- Slobodomurári sú tajnou mocenskou elitou, ktrorá sa snaží o autoritatívnu nadvládu vo svete.
- Zinscenovali pristátie človeka na Mesiaci.
- Napriek tomu, že bol jedným z nich, slobodomurári dali zabiť M. R. Štefánika
