Lenže! Aj medzi včelami sú ulievači a lenivci. Kto tak tvrdí, že je lenivý ako včielka, neklame. Moderné výskumné metódy odhaľujú zo života tohto sociálneho hmyzu doteraz netušené skutočnosti.
Vedci z Queen Mary University v Londýne dali niekoľkým robotniciam čmeliaka zemného (čmeliaky sú divoko žijúcou formou včely) špeciálne miniatúrne vysielačky, ktoré mapovali ich pohyb a správanie. A to od vyliahnutia z kukly až po smrť. Potom, čo sa robotnice prehryzú z bunky, sú ako tzv. mladušky najprv v bezpečí temného úľa. Postupne sa učia starať o ostatné larvy, udržiavať poriadok v úli, vetrať, zahrievať, kŕmiť a pod. Až sú staršie, začnú vyletúvať zo svojho hniezda von za potravou - nektárom a peľom. Po niekoľkých týždňoch od vyliahnutia väčšinou upracovaním umierajú.
Monitorovanie letových dráh vedeckým tímom z Londýna odhalilo, že väčšina robotníc najprv lieta nesystematicky. To preto, že skúmajú a mapujú terén. Po tejto krátkej fáze ale väčšina z nich začne lietať čo najefektívnejšie. Teda čo najkratšou cestou od svojho domova k zdroju potravy a späť.
Niektoré robotnice lietajú len tam a späť a usilovne zbierajú nektár a peľ. Iné ale zostávajú celoživotnými tuláčkami, ktoré neustále skúmajú terén a hľadajú nové zdroje potravy. Niektoré vyletujú z roja len niekoľkokrát za deň, iné mnohokrát.
Sociálny hmyz funguje ako istá forma superorganismu, keď jednotliví členovia pripomínajú jednotlivé bunky alebo orgány a tkanivá vykonávajúce rôzne funkcie. A je teda zrejmé, že aj medzi robotnicami existujú rozličné typy majúce odlišné funkcie.
"Niektoré skôr skúmajú terén a túlajú sa, zatiaľ čo iné slúžia len ako neúnavné zberačky, ktoré nezaháľajú a maximum času venujú zberu a minimum letu," tvrdia autori výskumu z Queen Mary University v Londýne.
