Uviedla to vo štvrtok agentúra AP s odvolaním sa na vatikánsky Úrad pre finančné informácie (AIF). "Dokazuje to, že náš systém funguje," povedal na tlačovej konferencii šéf AIF René Brülhart, pričom dodal, že štvornásobný počet nahlásených prípadov "nemožno pripísať zvýšenej miere finančnej kriminality".
Podľa Brülharta bola latka pre podanie "správy o podozrivej transakcii" nastavená príliš nízko, takže väčšina hlásení sa týkala bežných operácií, ako je otvorenie alebo zrušenie účtu. Len 17 nahlásených prípadov bolo postúpených prokuratúre. Všetky súviseli so závažnou trestnou činnosťou, ako je pranie peňazí alebo zneužívanie dôverných informácií pri obchodovaní s cennými papiermi (insider trading).
Po celom rade škandálov, z ktorých viaceré sa vlečú už niekoľko desaťročí, stanovil pápež František ako jednu z priorít práve očistu vatikánskych financií. Úlohou Úradu pre finančné informácie je monitorovanie peňažných tokov a transakcií Vatikánu a Brülhart, ktorého za jeho riaditeľa vymenoval v roku 2012 vtedajší pápež Benedikt XVI., je prvým laikom stojacim na čele tejto inštitúcie.
