Problémom je podľa aktivistky a mestskej poslankyne Kataríny Šimončičovej to, že stromy sú definované ako cestná zeleň, takže sú v správe cestárov. Medzi nimi nie je odborník na zeleň, stromy nemajú odbornú starostlivosť a ich stav je čoraz horší. Magistrát potom pristupuje k výrubom, pri ktorých sa tento nedostatok najviac ukazuje. V ohrození sú aj zdravé stromy na zastávke Žilinská, ktoré majú padnúť pre administratívnu prekážku.
1. Zachránia stromy na zastávke Žilinská?
V roku 2010 vydala bratislavská župa stavebné povolenie na výstavbu trate s tým, že nesmie dôjsť k poškodeniu drevín. Na základe požiadavky ministerstva dopravy však pre potreby kolaudácie vydal v roku 2015 ten istý úrad podmienku stromy zo zastávky odstrániť, pričom okrem jedného sú všetky zdravé. V utorok sa župan Frešo vyjadril, že výrub stromov je zbytočný.
Aktivistka: „Župan nemôže kolaudovať stavbu inak, ako povoľuje stavebné povolenie, ktoré je proti výrubu. Môžu si urobiť problém s peniazmi od Európskej únie, pretože sa bude musieť prerobiť zastávka, a tým by vznikli neoprávnené náklady.“
2. Námestie Slobody má desiatky chorých stromov
V rámci revitalizácie verejného priestoru a z dôvodu havarijného stavu vyrúbu na námestí pri Úrade vlády 40 brestovcov. Nahradia ich 44 drevinami druhu jaseňovec metlinatý a javor poľný.
Aktivistka: „Stromy boli v príšernom stave, upozorňovali sme na to zhruba 10 rokov dozadu, mali sme na to aj odborný posudok. Cestári ich obrazávali hocikde, nie tam, kde to bolo potrebné. Magistrát nespravil poriadok v tom, aby to riešili odborníci z oddelenia mestskej zelene a životného prostredia, ktorí by vedeli, kedy a ako sa o ne starať.“
3. Františkánske námestie zatiaľ bez stromov
Na začiatku marca tu vyrúbali 10 brestovcov, ktoré boli v zlom zdravotnom stave. Nahradí ich10 hrušiek ozdobných a 4 lipy malolisté na Hlavnom námestí. Objavia sa tu najskôr až po skončení archeologického výskumu.
Aktivistka: „Ide o pešiu komunikáciu, takže magistrát to považuje za cestnú zeleň. Počas dláždenia námestia v roku 2005 zaliali korene betónom. Starali sa o to cestári, nebol prítomný nikto z odborníkov na stromy. Ďurkovský to zrejme vtedy nepotreboval.“
