Jedinečný deň v jedinečnej kariére. Kapitán a teraz už aj hrajúci funkcionár HK Poprad Arne Kroták (43) strelil v piatok svoj 500. gól v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži. Podarilo sa mu to v Skalici v jeho 1 180. zápase a k jubilejnému zásahu neskôr pridal ďalšie dva presné zásahy, čím zariadil triumf hostí 3:1. „Škoda, že sa mi to nepodarilo pred našimi fanúšikmi, ktorí aj v tejto sezóne za nami stoja,“ povedal v rozhovore nestarnúci kanonier.
? Ste rád, že sa už nebude o rekorde toľko hovoriť?
- Konečne som to prelomil, lebo to už dosť dlho trvalo a manželka bola z toho rošku zúfalá. Takže hlavne ona je rada, že bude pokoj...
? Nemrzí trošku, že ste historickú métu nedosiahli doma v Poprade?
- Určite mi je ľúto, že sa to neudialo pred našimi fanúšikmi. Osud to však tak zariadil a svoj jubilejný päťstý gól som strelil v najvzdialenejšom ligovom meste od Popradu. Chlapci ma však prekvapili ceremóniou, keď naskákali na ľad zo striedačky.
? Niečo podobné pár dní pred vami zažil Alexander Ovečkin, ktorý k 500. gólu v NHL pridal jeden navyše, no vy hneď dva! Boli ste nabudený na hetrik?
- Jednoducho to tak prišlo. Je pravda, že posledné dni som mal hektické, no na ľade som sa cítil výborne.
? Aj ste si niečo odložili?
- Vypýtal som si jubilejný puk. Bude to pamiatka na môj ďalší úspech v kariére. Aj keď je hokej kolektívna hra, ja mám viac individuálnych úspechov.
? Aká bola cesta domov?
- Štandardná, nijaké oslavy. Teraz sa sústreďujeme na najbližšie zápasy. Ale 500. gól neskôr určite oslávime a nie len tak s párkom v ruke. (smiech) Pre chlapcov a klub pripravím peknú oslavu. No a doma ma čakal chorý najmladší jedenapolročný syn s virózou, s ktorým som šiel na pohotovosť.
? Hektické dni súviseli so situáciou v klube?
- Trochu áno, život prináša radosti i starosti. Do konca sezóny som bol poverený riadením športového úseku, kde sa cítim byť doma. Chcem popradskému klubu pomôcť, a nielen ja. Prežil som v ňom svoj takmer celý športový život a plánujem tu aj zostať.
? Profesionálne hráte od sezóny 1990/91, pred šiestimi rokmi ste prekonali slovenský rekord V. Lukáča v počte gólov vo federálnej, resp. slovenskej lige, v roku 2014 ste dosiahli 1 000. bod. Máte ešte nejaký rekord v talóne?
- Na slovenské pomery je to naozaj výnimočné, ale aj ja som výnimočný zjav. Všetci v najlepšom veku odchádzali a odchádzajú zo Slovenska. Ja som tu zostal a aj preto sú tu tieto čísla. Chýba mi však majstrovský titul, ktorý je najpodstatnejší!
? Máte v rodine nástupcu?
- Mám troch synov a dcéru. Najstarší nemá veľmi vzťah k hokeju, druhý v poradí výborne korčuľuje, ale k hokeju sa tiež veľmi nemá a ja ho ani nechcem nútiť. Posledná nádej je tak asi v najmladšom.
