Aká bola jej cesta k herectvu, prečo žije sama so svojimi dvoma synmi, ale aj o tom, že herci sú všade rovnakí, porozprávala pre Nový Čas Nedeľa.
Vaša herecká kariéra v detstve sa rozbehla tak trochu hororovo. Recitovali ste na pohreboch. Nepripadalo vám to morbídne?
Ani raz mi to neprišlo niečím divné. Naopak, prioritou pre mňa bolo, že som sa uliala zo školy a ešte som za to dostala aj zaplatené. Ostatné veci mi dochádzali postupne. V zákulisí boli hrobári, ktorí pripravovali mŕtveho na pohreb. Často si pri tom, ako ho česali, rozprávali vtipy. Ja som sa na nich pozerala a smiala sa s nimi. Vzápätí som vystúpila pred smútiacich pozostalých a dostala sa do ich energie a mala som slzy na krajíčku. Bola to pre mňa najväčšia škola a uvedomila som si, že smrť je prirodzená vec.
Preskočme teraz pár rokov. Ako reagovali vaši rodičia, keď ste sa po dvadsiatke po dvoch týždňoch známosti zasnúbili a po troch mesiacoch aj vydali za českého režiséra Dana Svátka?
Otec uvidel môjho nastávajúceho prvýkrát až na svadbe, kde sa zoznámili. Mama ho predtým videla len raz. Rodičia už vedeli, že som schopná všetkého a nedám sa zastaviť. Akceptovali to, ale počula som, že iní hostia na svadbe už uzatvárali stávky, že nám to vydrží maximálne pol roka.
Manželstvo vám však vydržalo sedem rokov a máte dvoch krásnych synov Adama (8) a Kryštofa (4). Prečo ste sa nakoniec rozišli?
V určitom momente sme sa začali posúvať dopredu, ale každý iným tempom a iným smerom. Mňa dosť posilnilo materstvo. Upokojila som sa a nebavili ma emocionálne búrky. Prioritou pre mňa bola harmónia, pokojné prostredie plné lásky a pohody. Chcela som zmenu, zmenu k lepšiemu, pracovať na sebe, na vzťahu, ale zrazu som mala pocit, že to chcem len ja.
Ste tvárou a ambasádorkou kampane proti násiliu páchanému na ženách. Vraj ste ho na vlastnej koži okúsili ešte vo vzťahu pred manželstvom.
Nesúviselo to s fyzickým násilím, bolo to psychické, čo je často horšie. Málokedy to dokážete niekomu vysvetliť alebo opísať, čo sa dialo, keďže to partner popiera. Niekedy je preto jednoduchšie, keď vám dá partner facku a viete hneď, že máte od neho odísť. Keď vám hovorí, že ste na vine vy, začnete tomu veriť a pochybovať o sebe, zrazu neviete, čo je realita a čo je zle.
Partner vás v tom čase kontroloval, dokonca vám nazeral do osobných vecí. Ale nejaký čas vám trvalo, kým ste sa dokázali vymaniť z tohto začarovaného kruhu.
Bola som mladá, naivná, nemala som vôbec skúsenosti s tým, čo je správne, a nevedela som povedať nie. Bola som nesebavedomá a neistá, všetko som tolerovala. Dnes by sa to už nestalo.
S exmanželom máte roztočený dokumentárny film Túžba motýľa, kde sa objavia zábery aj z vášho pôrodu. Necítite ostych?
Je to príbeh o rakovine a momentálne je nakrúcanie pozastavené, lebo nie sú financie. Začali sme nakrúcať, keď som bola tehotná, hrajú tam naši synovia a všetko je veľmi autentické. Pôrod nakrútený nie je, iba detail tváre a čerstvo narodené dieťa, keďže ide o polodokumentárny film.
Máte dvoch krásnych malých synov, ktorých momentálne vychovávate sama. Nie je nejaký nový vzťah na obzore?
Rozhodla som sa, že o svojom súkromí rozprávať nebudem, lebo ešte by to niekoho zaujímalo natoľko, že bude stáť pred mojím domom a pátrať, kto to je. Vzťahy a súkromie sú intímne a krehké, preto ich treba chrániť.
V markizáckom seriáli Kukučka hráte manželku Mila Kráľa Kláru, ktorá je veľmi pokorná a obetavá žena. Máte niečo spoločné?
Niečo zo seba som si v nej našla, aby som ju vedela dobre zahrať a bola uveriteľná. Klára zo začiatku vyzerá tak poddajne, harmonicky a nemá rada konflikty, ale to neznamená, že ešte neprekvapí svojou silou a odvahou. Ak sa deje niečo pre ňu zásadné, dokáže sa za to postaviť. Udejú sa ešte nejaké zvraty a nebude to mať také jednoduché.
Stále dookola sa vás pýtajú na vaše niekoľkosekundové účinkovanie v bondovke Casino Royale s Davidom Craigom. Je to pekná skúsenosť do životopisu, ale nie ste na to už alergická?
Keby som tam mala poriadnu rolu, ktorou by som mohla niečo ukázať, bolo by to iné. Ale toto nebolo nič také, takže nemám byť na čo hrdá. Alergická však na to nie som, lebo je to moja práca, odpovedať stále na tie isté otázky. (Smiech)
Zahrali ste si teda s hollywoodskymi áčkovými celebritami, teraz hráte v slovenskom seriáli s Alexandrom Bártom a Milom Kráľom. Cítite v tom nejaký rozdiel? Teda okrem občerstvenia v zákulisí.
Žiadny rozdiel. Všetko sú to ľudia a skvelí herci, ktorí svoju prácu robia najlepšie ako vedia. Nikdy som nevnímala idoly a celebrity a nemala som ani žiadne plagáty na stene, z čoho bola moja mama vždy veľmi nešťastná. Na nakrúcaní Jamesa Bonda som sa stretla s veľkými hercami, ale nikdy som za nimi nechodila a nefotila sa s nimi. Bond aj Bárta sú teda obaja super. Práve včera sa ma pýtal, či sa mi s ním hrá dobre, povedala som, samozrejme, rovnako ako s Jamesom Bondom! (Smiech)
V minulosti ste podstúpili aj hypnózu, prostredníctvom ktorej ste sa vrátili do svojho minulého života. Prečo ste ju podstúpili?
Tieto veci súvisiace s dušou a podvedomím ma vždy zaujímali. Vyskúšala som všetko a o sebe som nezistila nič. K sebapoznaniu mi dopomohli až životné skúsenosti - moje vlastné vzostupy a pády, ktoré mi dali životnú lekciu. Pri hypnóze som sa podvolila terapeutke a robila to, čo odo mňa chcela, aby mala zo mňa radosť. Preto som si vymýšľala príbehy a ona bola z toho nadšená. Nakoniec som poďakovala, zaplatila a odišla domov.
To je od vás pekné, že ste si zaplatili, aby ste niekomu mohli urobiť radosť...
Veď na to som tu. Aby som ľuďom robila radosť, ak je to v mojich silách...
