Aká bola jej cesta k herectvu, prečo žije sama so svojimi dvoma synmi, ale aj o tom, že herci sú všade rovnakí, porozprávala pre Nový Čas Nedeľa.
Vaša herecká kariéra v detstve sa rozbehla tak trochu hororovo. Recitovali ste na pohreboch. Nepripadalo vám to morbídne?
Ani raz mi to neprišlo niečím divné. Naopak, prioritou pre mňa bolo, že som sa uliala zo školy a ešte som za to dostala aj zaplatené. Ostatné veci mi dochádzali postupne. V zákulisí boli hrobári, ktorí pripravovali mŕtveho na pohreb. Často si pri tom, ako ho česali, rozprávali vtipy. Ja som sa na nich pozerala a smiala sa s nimi. Vzápätí som vystúpila pred smútiacich pozostalých a dostala sa do ich energie a mala som slzy na krajíčku. Bola to pre mňa najväčšia škola a uvedomila som si, že smrť je prirodzená vec.
