Rozprávali sme sa s dvojicou hovorkýň kŕdľa babiek Agnešou Dominovou (67) a Danou Gudabovou (55).
Dnes ste nakrúcali skoro ráno, potom dlho-dlho nič a zvyšné zábery prišli na rad až večer. Čo ste medzitým robili?
D. Gudabová: Akože – dlho-dlho nič? Ja som ráno od siedmej do ôsmej točila, potom som si sadla do auta, cestovala dve hodiny, päť minút, odohrala divadelné predstavenie, cestovala naspäť dve hodiny, desať minút, a potom som zase točila. A ty si bola tu. Čo si robila?
A. Dominová: Ja som si tu našla kamarátku a u nej som sedela, ľudsky sme sa porozprávali.
Takže keď idete do Novej Lehoty nakrúcať, idete zároveň za kamarátkami?
A. Dominová: Presne tak.
D. Gudabová: Keď sme sa sem vrátili po letnej prestávke, vítali nás so slovami: „Kde ste boli tak dlho?“ Veľmi pekné od nich.
Ako vás máme titulovať? Ste ochotníčky, amatérky, profesionálky?
A. Dominová: Ja som celkom amatérka, účinkujem v divadle Dino Horná Streda. Divadlo hrám, až je to strašné povedať, 58 rokov. Na javisko ma doviedol môj otec.
D. Gudabová: Ja hrám divadlo 22 rokov, najskôr som pôsobila v amatérskom divadle Disk Trnava, posledných desať rokov som v profesionálnom divadle Skrat a druhú sezónu v divadle Pôtoň v Bátovciach.
A okrem toho máte za sebou viac seriálov ako Polnišová...
D. Gudabová: (smiech) To ste si zisťovali? No to sa predsa nedá porovnávať, Petra je veľká herečka, ja som taká malá herečka. V Ordinácii som hrala bufetárku, a keď sa to skončilo, jeden režisér povedal: „Však všetci herci budú hrať v ďalších seriáloch!“ Ja som sa ho tak nenápadne spýtala: „A ja?“ On na to: „Ale tam nebude bufet!“ Potom bolo naozaj dlho-dlho nič a spomenuli si na mňa v Horúcej krvi, neskôr v Chlapi neplačú...
No pozor! Vraj máte čerstvo za sebou aj nejaké filmy.
D. Gudabová: Počujte, ale to je bomba! Jeden český – Domácí péče – a ten je dokonca nominovaný na Oscara. Druhý je slovenský, s Milkou Vášáryovou a volá sa Eva Nová a ten teraz vyhral na filmovom festivale v Toronte Cenu kritiky. Tam však hrám maličkú postavu. Ja som asi herečka maličkých postáv. Vidíš to, akú mám postavu, a hrám maličké postavy. (smiech)
Vy, pani Dominová, máte tiež za sebou televízny seriál – Dedičtsvo na Jojke.
D. Gudabová: No začínala v Ordinácii a tam som ju dohodila ja!
A. Dominová: Jej vďačím za to, že som bola po prvý raz na obraze.
A ako ste sa vlastne dostali do Hornej Dolnej?
A. Dominová: Do nášho divadla prišla Markíza, všetkých si nás natočili a z tých našich 14 hercov si vybrali mňa.
D. Gudabová: Ja som bola na konkurze a predstavte si, že mňa nevybrali. Tak som bola aj trošku sklamaná, no potom sa niečo stalo, a predsa len ma chceli.
Možno si pôvodne mysleli, že na babku ste mladá.
D. Gudabová: Sú tam aj mladšie, ale pozor, režisér nám hovorí kočky! Aké babky?! A to vám ešte poviem, že v lete, keď sme natáčali v 40-stupňových horúčavách, tak režisér Tomáš Jančo nám vymyslel dosť veľký okruh okolo kostola, po ktorom sme mali bežať. Predstavte si nás, ako utekáme. Po tretej klapke hovorím, že ja už nejdem ani za svet, ale Tomáš prišiel: „Kočky, ste úžasné! Ešte raz!“ A tak sme bežali deväťkrát.
Ako sa cítite v Novej Lehote alias Hornej Dolnej?
D. Gudabová: Keď sme sem prišli prvýkrát, normálne sme zostali očarení, že aký krásny kút Slovenska je tak blízko pri Trnave. Dokonca aj keď prišli Blaváci, tak tu boli úplne iní. Pozerala som po kameramanoch, zvukároch a hovorila si - však medzi nimi musí byť niekto nervózny. A nie!
A. Dominová: Je tu úžasná atmosféra, pohoda a láskavosť. Tí ľudia, čo tu žijú, by vám dali srdce na dlani.
Čo v živote porábate, keď práve nehráte?
A. Dominová: Ja už som veľmi dávno na dôchodku. Starám sa o domácnosť, mám záhradu, roľu...
Nepatrí sa pýtať, ale – koľko máte rokov?
A. Dominová: Šesťdesiatsedem, ja som stará jak znárodnenie.
D. Gudabová: Ja mám päťdesiatpäť a divadlo mi zaberá veľa času. Predtým som 30 rokov pracovala v poľnohospodárstve, ku koncu som bola vedúcou farmy nosníc. Okrem toho mám jeden a pol dieťaťa, štyri a pol krstniatka, záhradu, celé leto som zavárala.
Vaším hlavným hereckým partnerom v Hornej Dolnej je pán farár, ktorého hrá Marek Majeský. Čo naňho hovoríte?
D. Gudabová: To, čo podľa scenára: Pekne vyzerá, je milý a veľmi ľudský.
A berie vás ako rovnocenné herečky.
D. Gudabová: No ja si myslím, že to všetci, s tým problém nemáme. V Ordinácii síce bola jedna taká herečka, ktorá ma päť rokov nevidela, ale inak všetci veľkí herci boli úžasní, nikto sa nevyvyšoval. Nemám zlú skúsenosť, akurát táto jediná mala 40 rokov, a tá mala trošku nos hore. No šak potom jej padol.
Ktorá to bola?
D. Gudabová: Nemôžem povedať. (smiech)
Spomínali ste scénu spojenú s behaním okolo kostola. Čo bolo zatiaľ to najťažšie, čo ste museli na pľace Hornej Dolnej urobiť?
D. Gudabová: Ťažké nebolo vlastne nič. Lebo my keď skončíme, tak sa normálne tešíme, že sa to podarilo. Sme nadšené, ako to dobre dopadlo, vojde do nás energia.
A. Dominová: Normálne sa nabijeme.
D. Gudabová: A všetky odchádzame šťastné. Skôr je ťažký deň, keď sa natáča málo, čaká sa a je zlé počasie.
Vy dve vždy hovoríte za celý zástup babiek – kočiek. Tie zvyšné sú zrejme niečo ako amatérsky komparz. Učia sa od vás?
A. Dominová: Áno.
D. Gudabová: No sú veľmi učenlivé, sú to prirodzené herečky. Zo začiatu sme im hovorili: „Ticho buď! Teraz ideme. Kočky, super!“ Trošku sme ich hecovali. Vysvetľovali im, aby sa nepozerali do kamery.
Určite máte napozeranú sériu Zdeňka Trošku Slunce, seno... Inšpirovali ste sa?
D. Gudabová: Známi mi hovoria, že – šak to sa trošku aj na to podobá. No nedá sa povedať, že by sme to kopírovali.
Čo sa vás ľudia, susedia, kamaráti najčastejšie pýtajú, keď príde reč na Hornú Dolnú?
A. Dominová: V prvom rade, že koľko ešte bude častí, koľko ešte natočíme. Veľmi sa im páči aj tá úvodná pieseň, u nás v škôlke si to deti spievajú.
D. Gudabová: Áno, keď moja babka oslavovala 95. narodeniny, zrazu si všetky malé deti, vnúčence, pravnúčence túto pesničku púšťali.
