Pri pražení a úprave však vznikajú aj nežiaduce látky, ktoré sú vo vyššom množstve pre ľudí nebezpečné. Na rozpustnú kávu si posvietil český časopis Svět potravin. Kvalita instantnej kávy je ovplyvnená kvalitou kávových zŕn, spôsobom výroby a jej zložením. Celkovo sa testovalo 14 vzoriek zakúpených v bežných supermarketoch. Všetky kávy prešli rukami odborníkov z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. „Na podozrenie z falšovania pridávaním náhradkových surovín si posvietil Výskumný ústav potravinársky,“ uviedla Jana Uhlířová zo Světa potravin. Okrem vône, chuti, farby a konzistencie sa vzorky podrobili aj laboratórnemu skúmaniu. To malo za úlohu zistiť prítomnosť a množstvo ochratoxínu A, akrylamidu, furánu a kofeínu. Najlepšie dopadla káva Jacobs Krönung, ktorá obsahuje najnižšie množstvo nežiaducich látok. „Čo sa týka pomeru kvality a ceny je veľmi dobrou voľbou Monte Santos Yellow Eclipse, ktorú predáva reťazec Lidl,“ povedala Uhlířová.
Známkovanie káv:
1 - vysokokvalitné
2 - veľmi dobré
3 - priemerné
4 - podpriemerné
5 - veľmi nízka kvalita
Známku tvorí: 45% senzorické hodnotenie, 35% obsah nežiadúcich látok, 10% kvalita zmesi a 10% hodnotenie obalu.
Ako sa vyrába instantná káva?
Po uvarení praženej mletej kávy sa z nej odparí voda. Vzniká koncentrát, ktorý sa ďalej suší rozprašovaním alebo mrazením. Sušenie mrazom je nákladnejšie a menej časté, káva ale býva kvalitnejšia, s bohatou chuťou a arómou.
Ako rozoznať falzifikát
Existuje aj nepravá instantná káva. K jej extraktu bol totiž primiešaný podiel kávovín, ako sú obilniny ci prášok z mletých fíg. Vtedy musí obal uvádzať, že ide o zmes kávového a kávovinového extraktu. Niektorí sa to snažia obísť názvom produktu café či kávička. Preto si všímajte údaje na etikete.
Čo ste o káve nevedeli
1960
V tejto dekáde nastal rozmach instantnej kávy. Bolo to spôsobené najmä technológiou sušenia mrazom.
2. miesto
Káva je dnes po rope druhou najvýznamnejšou komoditou na svete.
Satori Kato
Japonský chemik, ktorý instantnú kávu predstavil verejnosti na výstave v Buffale v roku 1901.
George Constant Washington
Okolo roku 1910 obdržal patent na výrobu instantnej kávy a rozšíril ju najmä medzi americkými vojakmi.
3 kilogramy
To je priemerná ročná spotreba kávy na osobu vo svete.
80 percent
z celkového počtu spotrebovanej kávy vo Veľkej Británii tvorí práve instantná káva
Slovák
vypije týždenne v priemere 15 šálok kávy a až pätina dokonca 25 šálok týždenne
Toxíny v zrnkách
Ochratoxín A
- karcinogénna látka vyvolávaná plesňami, do kávy sa môže dostať z okolitého prostredia
Akrylamid
- pravdepodobný karcinogén vznikajúci pri pražení, jeho intenzita má vplyv na senzorické vlastnosti kávy
Furán
- rakovinotvorná látka, ktorá sa tvorí počas praženia, jeho obsah je vo všeobecnosti vyšší v kávach v kapsulách
