Piate miesto z tejto edície prestížnych pretekov si cení viac, ako to z roku 2012. Dôvodom je to, že počas celého podujatia dokázal konkurovať najlepším a úspech si osladil druhým miesto v záverečnej etape.
Späť na Slovensko sa tak vrátil s dobrými pocitmi a vo výbornej nálade. "Už som sa tešil domov, za malou dcérkou, manželkou a za rodinou. Ale aj na Dakare sme boli v podstate rodina, keďže Martin Kubačka je môj švagor a s mechanikom Zlatkom Novosadom som jazdil od mladosti. Takže sme boli super partia, nikdy sa nestala situácia, že by sme si nerozumeli, čo mi veľmi pomohlo po psychickej stránke. Som rád, že som si vybral takýto tím a chcel by som, aby sme takto išli aj na budúci rok. Ďakujem obom aj všetkým sponzorom a rodine za to, že mi pomáhali," komentoval jeden z hlavných dôvodov úspechu.
Tohtoročné piate miesto hodnotí tridsaťdvaročný motocyklový pretekár oveľa vyššie, ako to predošlé. "Technika ide dopredu a každý rok vypadáva menej jazdcov. Navyše vždy pribudnú nejakí noví dobrí pretekári. Tento rok to boli napríklad nováčik Toby Price z Austrálie a Čiľan Pablo Quintanilla, ktorý išiel svoj tretí Dakar. Oni dvaja skončili na treťom a štvrtom mieste. Ja som s nimi počítal, ale väčšina by ich takto dopredu netipovala. Každý rok to rastie, preto si toto piate miesto cením viac, ako to predošlé. Od začiatku som dokázal jazdiť s tými najlepšími, čo mi dáva dobré vyhliadky do ďalšej kariéry. Viem, že s nimi dokážem súperiť aj na sériovej motorke. Navyše ma potešilo druhé miesto v závere, bolo to super," zhodnotil celé preteky.
Do budúcich rokov si tak trúfa ešte na vyššie umiestnenia. "Dakar je o tisíc kockách, ktoré do seba musia zapadnúť. Niečo sa nám už podarilo dať dokopy a máme ďalší rok na ostatné čiastky. Sú to hlavne technické veci, výkonnejší motor, pérovanie. A aj viac skúseností. Potrebujem jazdiť viac pretekov rely. Už sme sa o tom bavili a chceli by sme v októbri a v novembri ísť na minimálne dve väčšie podujatia v Afrike typu majstrovstiev sveta, kde idú dobrí pretekári," načrtol plány na ďalší rok.
Svitko považuje za najťažšiu a najbláznivejšiu etapu tohto ročníka 8. skrátenú časť z Uyuni do Iquique, ktorá viedla aj 130 km trasou cez soľné jazero, pričom na pretekárov čakali teploty okolo dvoch stupňov Celzia. "Nachystali sme sa na ňu, ako na každú inú etapu, ale mysleli sme si, že ju organizátori zrušia. Ísť 130 km v rýchlosti 160 km/h po soľnom jazere, keď na vás fŕka slaná voda a sú dva stupne, to je veľmi nebezpečné. Boli sme dosť sklamaní, že to nezrušili. Organizátori to potom aj sami potvrdili, že to bola chyba. Keď sme prišli do cieľa, bol som veľmi rád, že je ten deň už za nami. Potom musel nastúpiť Zlatko, ktorý ani nespal, aby dal potom celú elektroniku dokopy. Bola to škoda, pretože vypadlo veľa pretekárov a dosť sme poničili motorky," uviedol Svitko.
Paradoxne práve táto etapa mohla Svitkovi priniesť premiérové vavríny. Organizátori ju museli po 378 km prerušiť. Stalo sa to približne 38 km pred koncom špeciálu z Uyuni do Iquique, pričom na vedúcej priečke vtedy figuroval práve Svitko s náskokom jednej sekundy pred Garciom. Napokon sa odjazdil aj záver a slovenský jazdec tak siahal na svoj historicky prvý etapový triumf na prestížnom podujatí. O 12 sekúnd ho ale vo finiši zdolal Quintanilla a o jednu aj Garcia. To bola asi jediná škvrnka na výkone, ktorá ho škrela aj po návrate na Slovensko. "Po tých 130 km na soľnom jazere som prišiel 25. na súš, ale bolo ešte blato. Coma, Barredo aj ďalší išli pomaly, ja som ich nechápal, uvedomil som si, či sa to vôbec meria? Ale obehol som ich a zrazu som bol prvý. Vedel som, že posledných asi 40 km je iba po dunách. Chcel som zaútočiť na prvenstvo, ale zozadu nás obehol čílsky jazdec, ktorý nakoniec vyhral. To bola jediná etapa, z ktorej som bol smutný, pretože som si myslel, že ju vyhrám," povedal.
Svitko si po náročnom podujatí dopraje týždeň oddychu a potom opäť sadne na motorku. "Už sa teším. Každý rok na jar chodím trénovať do Talianska, sú tam super trate. Tento šport ma baví, pre to žijem. Takže si dám týždeň pauzu a ideme opäť na to," dodal.
