Dôvod je jednoduchý – v šatách z jej dielne sa každá žena cíti jedinečne a sexi. Čipková kráľovná, ako ju často prezývajú, oslavuje 20. výročie pôsobenia na módnom Olympe.
Vyrábať vlastné modely začala už ako malé dievčatko na základnej škole. ,,Keď som bola malá, začali sa vo mne prebúdzať umelecké sklony. Napriek tomu, že som bola športové dieťa, ktoré sa venovalo gymnastike a akrobatickému rock and rollu, veľmi rada som si kreslila postavy v oblečení,“ začína svoje rozprávanie Pištejová, ktorá neskôr svoje bábiky obliekala do modelov, ktoré sama ušila. ,,Babička ma naučila šiť na šľapacej singerke, čo bolo dosť ťažké. Tak som začala kamarátkam vytvárať sukne a šaty.“
Technička? Nikdy!
Rozhodnutie, čo sa týka profesie, bolo preto jasné a Jana išla študovať na strednú umeleckú školu do Svidníka.
,,Už v prom ročníku som sa začala zapájať do rôznych súťaží, dokonca som jednu celoštátnu aj vyhrala. Veľmi ma povzbudilo, že sa moje modely páčili. Počas strednej som si šitím zarábala na vreckové. Cez víkend som šila a postupne som začínala naberať klientelu,“ spomína módna návrhárka, ktorá po skončení strednej školy začala študovať na Vysokej škole strojní a textilní v Liberci. ,,Bola to technická škola, na ktorú som začala chodiť preto, lebo na VŠVU ešte neexistoval odevný odbor. Dlho som tam ale nevydržala. Po prvom ročníku som odišla, lebo ma to nebavilo, aj keď som vyhrávala všetky súťaže v módnej tvorbe.“
Študovala v Anglicku
Janin otec nebol z dcérinho remesla nijako nadšený, lebo si myslel, že sa neuživí. ,,Som ale rada, že som ho nakoniec presvedčila. Bolo práve po prevrate a kamarátky si začali v Poprade a okolí otvárať butiky, kam chodili zahraniční turisti, a tak som si na tú dobu dobre zarobila,“ opisuje návrhárka. Onedlho odišla zo Slovenska do Veľkej Británie. ,,Inšpirovala ma kamarátka, ktorá mi spomenula možnosť študijných pobytov. Londýn mi dal veľa, pracuje sa tam celkom inak, je to nové a prínosné prostredie. V každom z nás budovali lektori to, čo je nám blízke. Netlačili nás do niečoho, s čím by sme sa nestotožňovali.“ Jana počas takmer trojročného pobytu v Anglicku bývala v Camden Towne, umeleckej štvrti, ktorá sa považuje za mekku rocku. Práve odtiaľ pramení jej záľuba v šití šiat s rockovým nádychom. ,,Stačí si tam len sadnúť na ulicu a uvidíte tie najrozličnejšie uletené outfity, ale dokonale prepracované. Angličania sú rebeli a mňa ten rock výrazne ovplyvnil,“ priznáva.
Všestranná
So svojím portfóliom chodievala na pohovory k rôznym módnym návrhárom, napríklad k Vivien Westwood alebo Karen Millen. ,,Zaujímavé je, že keď začnete robiť pre veľkú značku, nedajú vám výplatu, len vreckové 50 libier na týždeň. Ak sa dobre prejavíte, dajú vám robiť niečo väčšie, bližšie k tomu konkrétnemu dizajnérovi. Samotný dizajnér nemusí vedieť ani šiť, ani kresliť. Videla som, akú mám výhodu, že moje kresby boli ilustrované do detailov, nebola to len skica, viem si k tomu urobiť strihy, aj si to ušiť a z toho boli prekvapení,“ hovorí Jana. Keď sa neskôr vrátila na Slovensko, aby si predĺžila víza, napokon zostala. ,,Moje šaty sa zapáčili Zlatke Puškárovej a Marianne Ďurianovej. Tie mi veľmi pomohli. Bol to prvý krok, ako sa dostať do povedomia širokej verejnosti. Dali mi dôveru a som veľmi vďačná za to, čo pre mňa urobili.“
Práca koníčkom
Na nedávnych Bratislavských módnych dňoch Jana predstavila svoju novú kolekciu. Kde sa inšpirovala? ,,Hudbou. Najskôr si nájdem hudbu, to je pre mňa veľmi emotívna záležitosť. Mám, samozrejme, v hlave predstavu, akou cestou by som sa pri nových kolekciách chcela uberať, potom si však napočúvam hudbu a tá ma dovedie k finálnej verzii a ucelí mi tému,“ prezrádza útla návrhárka, ktorá vôbec nechodí do obchodov a trendy nie sú pre ňu dôležité. ,,Každá žena má svoj štýl a nemala by sa zhoväďovať novým trendom, ktorý sa jej vôbec nemusí hodiť. To je zbytočné. Mala by ísť vo svojej línii a brať ohľad na svoju postavu a farbu pokožky. Tiež nemám v šatníku veľký sortiment vecí, ale len tie, ktoré mi pristanú.“ To, že bude Jana navrhovať módu 20 rokov, by si nikdy nepomyslela, ale je rada, že robí to, čo ju baví. ,,Som spokojná a vďačná za to, že práca je zároveň mojím koníčkom.“
