Ide podľa záznamov o najskorší začiatok leta od roku 1796, keď napríklad v Bratislave nastal letný slnovrat o 19. hodine a 39. minúte miestneho času. V tomto roku navštívil Bratislavu skladateľ Ludwig van Beethoven a rakúsko-uhorským panovníkom bol František II. Habsburský. V ďalších rokoch začiatok leta nastával 21. alebo 22. júna. Dátum 20. jún sa objavil opäť až v roku 2020, keď bol letný slnovrat o 23. hodine a 43. minúte SELČ.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Vyplýva to zo sklonu zemskej osi, ktorý rovnako predstavuje asi 23 a pol stupňa.
Zároveň je 20. jún najdlhším dňom v roku. Napríklad v Bratislave slnko vyjde v tento deň o 4. hodine a 51. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín, 4 minúty a 11 sekúnd. Najskorší východ Slnka v roku pritom nastal na tomto mieste 16. júna, najneskorší západ Slnka bude 25. júna. Najdlhší deň je zároveň o 7 hodín a 43 minút dlhší v porovnaní s najkratším dňom roka, ktorým je deň zimného slnovratu.
V Košiciach nastane vo štvrtok východ slnka o 4.31 h a západ o 20.41 h, dĺžka dňa tu predstavuje 16 hodín, 9 minút a 32 sekúnd. V Žiline s východom slnka o 4.39 h a západom o 20.53 h dosiahne dĺžka dňa až 16 hodín, 14 minút a 24 sekúnd.
