Čo videl vojnový veterán
Spomenul aj ďalšieho pacienta, ktorý sa v roku 1944 ako tínedžer zúčastnil na invázii v Normandii. Odvtedy trpel posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) - formou úzkosti spôsobenej desivými alebo stresujúcimi udalosťami. „Prišiel na naše oddelenie na sklonku svojho života... mal také strašné zážitky, keď videl časti tiel, krv a výkriky, a nemohol si oddýchnuť. Nemôžete zomrieť, ak nemôžete spať. Je to dosť ťažké, pretože v spánku len prechádzate,“ vysvetlil.
Jedného dňa sa však pacientovi predsa len podarilo nakrátko zaspať a doktor Christopher sa ho spýtal, čo sa mu snívalo. „On na to: ‚Mal som skvelý sen, v ktorom som prežíval najlepší deň svojho života,‘ čo bol deň, keď dostal prepúšťacie papiere,“ uviedol doktor. Potom muž pokojne spal a zomrel v spánku, povedal doktor Kerr.
„Takže ten pocit, že opustil ľudí, sa naplnil,“ dodal lekár. Vojak prešiel niečím, čo doktor Christopher nazval „posttraumatickým rastom“, keď ľudia rastú a učia sa z negatívnych alebo traumatických zážitkov. Povedal, že ľudia, ktorí zažijú túto traumatickú udalosť na konci svojho života, sa naďalej učia a získavajú vedomosti „až do samého konca“.
