Odohral najdlhší zápas
Lenže život nie je len o tréningoch a zápasoch a Boris si mimo ľadu prežil všeličo. „Čo sa týka bezpečnosti, ani prvýkrát, keď sme sa spolu bavili, nebolo všetko v poriadku, no dalo sa to prežiť. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Posledný týždeň angažmánu bol najťažší. Ruské útoky sa stupňovali. Nielen v noci či nadránom, ale aj v priebehu dňa. Raz som sa ráno prebudil na sirénu a cez okno s odkrytými žalúziami videl, ako ponad našu bytovku letela raketa. Bol to dosť nepríjemný pocit. Neskôr som sa dozvedel, že raketa dopadla asi tri kilometre od miesta, kde som žil. Taktiež, keď som venčil psa, došlo k útoku asi dve ulice od môjho bytu. Ľudia na ulici v panike utekali a kričali. Ich reakcia bola absolútne prirodzená. Niečo také nechcete zažiť,“ doplnil s tým, že ruské útoky veľakrát poznačili aj hokejové stretnutia.
„V prípade, ak nastane letecký poplach, stretnutie sa preruší. Dvakrát sa nám stalo, že zápas prerušili na dlhší čas. Raz na dve hodiny. Následne nato nebolo ľahké dostať sa späť do tempa,“ opísal spomienky na náročné zápasy Boris, pre ktorého to bol najdlhší zápas v kariére. Aktuálne premýšľa o tom, kde bude pôsobiť v budúcej sezóne a opäť ho to láka za hranice Slovenska. „Doma som približne dva týždne a pomaly sa obzerám po angažmáne na novú sezónu. Nevylučujem ani to, že sa do Kyjeva vrátim, no teraz tomu nedávam veľkú šancu. V hre je aj škandinávska krajina,“ uzavrel.
