Osemčlenný orchester sa snažil zachovať pokoj a hral piesne, zatiaľ čo pasažierov nakladali do záchranných člnov po tom, čo loď narazila do ľadovca. Wallace sa potopil spolu s loďou, ale ešte predtým si husle uložil do koženého puzdra a pomocou dlhých popruhov pripútal k sebe. Niekoľko dní po potopení lode, pri ktorom zahynulo 1 522 ľudí, sa huslistovo bezvládne telo našlo spolu s puzdrom, ktoré mal stále pripútané k sebe.
Neskôr husle vrátili jeho snúbenici Marii Robinson do Colne v anglickom Lancashire. Po jej smrti v roku 1939 boli darované kapele Bridlingtonskej armády spásy. Jeden z jej členov bol učiteľom hudby a v 40. rokoch 20. storočia daroval husle s puzdrom jednej zo svojich žiačok.
Po rokoch ich zdedil jej syn, ktorý ich predal na aukcii za rekordných 1,18 milióna eur. Puzdro na husle s rozmermi 66 x 36 x 31 centimetrov, na ktorom sú Wallaceove iniciály WHH, sa teraz v aukcii predáva za 140-tisíc eur.
Dražiteľ Andrew Aldridge, Henry Aldridge & Son z Devizesu v anglickom Wiltshire povedal: „Husle Wallacea Hartleyho sú najikonickejším predmetom z Titanicu, aký sa kedy predal na aukcii. Neboli by sa však zachovali, keby nebolo tohto puzdra vyrobeného z anglickej kože. Puzdro podrobili forenznej skúške a na mechanizme zámku a kovových prvkoch sa našla korózia, čo svedčí o tom, že bolo ponorené v morskej vode. Puzdro je jedným z najväčších kusov batožiny, ktoré sa zachovali z katastrofy."
