V Časovke sme sa na to pýtali autora kníh Medicína výživy a výživového poradcu viacerých športovcov lekára Borisa Bajera z Centra výživy a tréningu v Bratislave. Je obdobie pred Veľkou nocou, kresťania začali svoj pôst, ako môže pomôcť „nejedenie“ alebo obmedzovanie jedla nášmu telu?
Každé náboženstvo má nejaký pôst - hinduizmus, budhizmus, kresťanstvo. Kulturálne je to pomerne časté, pôsty boli tisícročia súčasťou života ľudí, a aj evolučne sme viac naučení byť bez jedla, ako byť s extrémnym množstvom kalórií. Telo má pomerne dobré adaptačné procesy, ako pôst zvládnuť. A za niekoľko hodín pôstu nám je určite vďačné.
V móde je práve intermittent fastig, teda prerušovaný pôst – prečo sa pri ňom chudne?
Intermittent fasting je teraz taký populárny, lebo je jednoduchý. Ak je niekto obézny, je pre neho extrémne náročné prejsť na vegánsku stravu či keto diétu. Je oveľa ľahšie vysvetliť človeku, že ak nepotrebuje raňajky, tak nech ich vynechá, ale nech to robí stále. A zrazu zistí, že začína chudnúť. A v tom nie je žiadna mágia, je to len zníženie kalorického príjmu.
Hovorí sa práve naopak, že raňajky by sme nemali vynechať a radšej vynechať večeru, resp. nejesť po 18. hod.
Čokoľvek môže fungovať, ak ide o obmedzenie kalorického príjmu. Ja som zástancom toho, že ľudia by mali raňajkovať - mať bohaté raňajky, kde majú dostatok bielkovín či vlákniny, lebo potom nepojedajú počas dňa. Štatisticky to je tak, že sú nasýtenejší, nemajú vlčie hlady, nemaškrtia tak, ako keby neraňajkovali. Sú však ľudia, ktorí vedia bez raňajok prežiť a neprejedajú sa zvyšok dňa. Pri týchto pôstoch je podľa štúdií skôr bežné, že človek sa ráno naje a večera je posunutá oveľa skôr. Ale funguje to v obidvoch prípadoch.
