Nemali byť však byť už také ničivé. To je výsledok geologickej obhliadky, ktorú v uplynulých dňoch zrealizovali na mieste geológovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave. Odborníci boli tri dni v teréne, aby skúmali miesta masívnych zosuvov, ktoré boli súčasťou ničivej prívalovej povodne z 21. júla. "Nešlo o klasický zosuv," informoval riaditeľ ústavu Branislav Žec.
Geológovia zistili, že v tomto prípade išlo o hlinito-kamenité prúdy, ktoré sú typické skôr pre vyššie horstvá ako Alpy či Himaláje. Vedúci tímu geológov Pavel Ličšák vysvetlil, že spúšťačom boli nadmerné zrážky. V ich dôsledku došlo v strmých svahoch hlavného hrebeňa Malej Fatry, nad pásmom lesa, k množstvu drobných pôdnych zosuvov s hrúbkou jeden až jeden a pol metra. Masy hliny sa následne zošmykli po rozmočenom povrchu a v lievikovitom závere doliny zliali do prúdu, ktorý nabral rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Jeho hustota bola taká veľká, že dokázal unášať všetko, čo sa na dne dolín nachádzalo. "Objem zosunutej horniny bol minimálne 100.000 kubických metrov, čo je päť futbalových štadiónov naplnených do výšky päť metrov," priblížil Liščák. Šťastím podľa neho bolo, že masa hliny a kamenia sa nezosunula naraz, ale vo viacerých vlnách. "V opačnom prípade, by to zmietlo celú údolnú stanicu lanovky a neostalo by tam nič," vysvetlil.
Šéf tímu geológov pripustil, že v krajom prípade môže dôjsť v tejto oblasti k ďalším zosuvom, ak by sa zopakovali intenzívne zrážky. Vylúčiť ich nie je možné aj preto, že pôdna vrstva vo vysokých horských polohách je značne nasiaknutá vodou. Liščák opísal, že na týchto miestach mali blato po členky.
Geológ konštatoval, že ďalšie zosuvy by už nemali mať taký veľký rozsah, pretože dno dolín je už, obrazne povedané, vyčistené a nie je v ňom dostatok voľného materiálu na ďalší ničivý prúd. Tiež vysvetlil, že zosunutý val horniny na dne doliny dokáže do veľkej miery absorbovať prípadné ďalšie hlinito-kamenité prúdy a tak znížiť riziko ďalších škôd.
