Dramatický život gréckej sopranistky Márie Callasovej niekedy na verejnosti zatieňoval jej umelecké majstrovstvo. To bolo však nepopierateľné. Americký skladateľ a dirigent Leonard Bernstein ju nazval "bibliou opery", jeho taliansky kolega Carlo Maria Giulini hovoril o jej hlase ako o "mimoriadne zvláštnom nástroji magických vlastností".
V roku 2006 o nej napísal magazín Opera News: "Callasová je stále definíciou divy ako umelkyne aj jednou z najpredávanejších speváčok klasickej hudby. "Primadonna assoluta" Callasová sa narodila pred 100 rokmi, 2. decembra 1923, v New Yorku gréckym imigrantom. Zomrela 16. septembra 1977 v Paríži vo veku iba 53 rokov.
Jej nesmierne zaujímavý príbeh zaútočí aj na strieborné plátna. Americká sopranistka gréckeho pôvodu bola živelná a davy ju zbožňovali. Práve preto táto rola môže sadnúť ako uliata charizmatickej herečke Angeline Jolie. Dielo bude okrem jej speváckych úspechov mapovať aj turbulentný ľúbostný život, ktorý zahŕňal románik s gréckym lodným magnátom Aristotelom Onassisom.
Callasová vystupovala počas desiatich rokov svojej najväčšej slávy na všetkých slávnych operných scénach - v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden či newyorskej Metropolitnej opere. A rozhodne svoj hlas s rozsahom troch oktáv nešetrila. Podľa kritikov dokonale vymazala hranice medzi operou a divadlom a jej talent nechali vyniknúť aj filmoví režiséri ako Luchino Visconti či Franco Zeffirelli, ktorí niektoré jej vystúpenia režijne viedli.
Umelecká kritika niekedy Callasovej vyčítala nerovnomernú kvalitu hlasu. Podľa iných odborníkov ale práve nedostatky v technike spevu, z nej urobili jednu z najoriginálnejších operných div.
