Ako zdôraznil, podľa Trestného poriadku musí odpočúvanie a prepisy vykonať „príslušný útvar Policajného zboru”, čo v tomto konkrétnom prípade znamená Úrad inšpekčnej služby prostredníctvom svojho odboru špeciálnych činností.
„Boli získané listinné aj vecné dôkazy svedčiace o tom, že odpočúvanie priestorov NAKA v tomto prípade realizoval niekto iný než Úrad inšpekčnej služby prostredníctvom svojho odboru špeciálnych činností. Podľa vyjadrení vtedajších funkcionárov tohto odboru špeciálnych činností, ktorý realizuje odpočúvania a ich prepisy pre ÚIS, títo nevedia, kto nainštaloval techniku do priestorov NAKA, kedy sa tak stalo a aká technika bola na to použitá, pričom to však určite nebola ich technika a neinštalovali ju osoby z tohto odboru a služobné záznamy o zavedení techniky, nikdy nevideli záznamové zariadenie alebo jeho médium s originálom záznamu a vždy im niekto doručil len CD a služobné záznamy o zavedení a realizácii týchto odpočúvaní sa nepísali podľa skutočnosti, ale na základe inštrukcií nadriadeného (ktorý medzičasom zomrel)," uviedol Kubina.
Zároveň bolo podľa neho potvrdené, že minimálne v čase, keď malo podľa súdneho príkazu dôjsť k zavedeniu odpočúvacej techniky do jedného z monitorovaných priestorov, mali všetci technici odboru špeciálnych činností ÚIS dovolenku, takže je vylúčené, aby to robili oni.
Zo zistených skutočností podľa advokáta vyplýva dôvodné podozrenie, že odpočúvacia technika bola do monitorovaných priestorov zavedená neoprávnenou osobou alebo orgánom bez súdneho príkazu a následné zabezpečenie súdnych príkazov na návrh Krajskej prokuratúry Bratislava mohlo slúžiť iba na „legalizáciu” už skôr nasadeného nelegálneho odpočúvania. „Aj z tohto dôvodu naďalej pretrvávajú naše dôvodné pochybnosti o tom, že v spise sa nachádzajú kompletné zvukové záznamy," dodal Kubina.
