Na začiatku tretieho augustového týždňa prišla vybraným tridsiatim poslancom naprieč politickými stranami na služobné e-maily žiadosť o pomoc od nešťastnej občianky. Z fiktívnej e-mailovej adresy Slovenky Tamary Zvoľníkovej sme napísali e-mail, v ktorom žiadala o radu, kde sa dočká pomoci v jej ťažkej životnej situácii.
„Skúšala som sa obrátiť na všetky možné úrady aj inštitúcie, ale pomoc neprichádza, žijem ledva zo 400 eur mesačne v maličkej garsónke s dvoma deťmi, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté,“ začínala sa prosba. Prízvukovala, že manžel ich opustil a ťažko hľadá útechu v právnych poradniach ohľadom toho, ako od bývalého muža vymôcť pre deti lepšie bývanie. Odpovede sa však dočkala len od štyroch poslankýň, v mene troch z nich odpovedali asistenti.
Bez odpovedí
Zo všetkých oslovených zákonodarcov sa nám ozvali len štyri političky. Ďalším štyrom e-mail zrejme ani neprišiel, keďže sme dostali naspäť automatickú odpoveď v znení, že poštová schránka príjemcov je plná a momentálne neprijíma žiadne ďalšie správy. E-mail sa nám vrátil prevažne od poslancov Sasky. Pošta bola nedoručiteľná Richardovi Sulíkovi, Jane Bittó Cigánikovej, Branislavovi Gröhlingovi a Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Niektorých politikov sme oslovili, aby nám vysvetlili, čo bolo dôvodom ich ignorácie e-mailu od nešťastnej Tamary. Napríklad Milan Krajniak zo Sme rodina uviedol, že je aktívny skôr na inej e-mailovej adrese a na prosby či žiadosti občanov reaguje prostredníctvom iných kanálov. „Ľudia ma kontaktujú najčastejšie osobne, cez sociálne siete alebo listami,“ povedal pre Nový Čas. „Bežne ma oslovujú na ulici, aj teraz som poradil jednému človeku, ktorý mal problém s exekúciami,“ dodal Krajniak.
