Netuší, kde je
„Mala som na prsníku modrinu. Žiadnu hrčku, nič, len taký fľak. Hneď som nejako podvedome vedela, že je zle. Lekári najskôr tomu nepripisovali vážnosť, ale ja som sa nedala odbiť. A potvrdilo sa, čo som tušila. Agresívny typ rakoviny druhého stupňa,“ so stíšeným hlasom hovorí Paulínka. Aj keď deti vedia, o čo ide, stále sa ich snaží chrániť pred krutou pravdou.
„Samozrejme nasledovala operácia a chemoterapie. Tie som znášala veľmi zle. Myslela som si, že ich ani nedám, v hroznom stave som bola zakaždým. Vybrala som ich už štyri,“ krúti hlavou. „Pred mesiacom sa mi zase objavilo ďalších 5 hrčiek. Už som mala operovaný aj kŕčok maternice, dokonca trikrát. Nejako sa ma tá pliaga nechce pustiť a začínam mať obavy, že či to zvládnem,“ tíško povie a odvráti hlavu, aby deti nevideli, ako si utiera slzu.
Statočná mamina bojuje ako lev, má však aj sen. „Mám sestru, Zuzku. Ona pred piatimi rokmi odišla kvôli nezhodám v rodine. Odvtedy o nej nič neviem. Netuším kde je, čo je s ňou. Nevidela ani moje dvojičky. A čím ďalej mi viac chýba, stále na ňu myslím,“ hovorí Paulína. „Mám taký sen a hrozne sa bojím, že sa mi nesplní. Veľmi by som sa s ňou chcela ešte stretnúť. Aspoň to, nič viac, len vedieť ako sa má, vidieť, že je šťastná,“ zakončí statočná bojovníčka.
