A na čo konkrétne ste zvedavý? Je niečo, čo o sebe ešte neviete?
Uvedomujem si, že otázky, ktoré si sám sebe kladiem, asi nebudem schopný sám sebe zodpovedať. Hľadám odpovede, ale žeby som niekedy zvýskol: "Aha, takto to je s tebou!," to veru nie. Tohto konštatovania sa bojím a nerád by som uzavrel to poznanie svojej prítomnosti s tým, že mi je to jasné. To, prečo tu sme, je pre mňa stále zahalené zvláštnym tajomstvom. Vystríham sa definitívnym odpovediam a dokonca aj na otázku poznania seba... To som vás zamotal, čo? (smiech)
Ale čoby! Naopak, takéto odpovede vzbudzujú ďalšie otázky. Takže kto iný, než vy sám, by mal poznať sám seba?
Viete, koľkokrát človek, seba nevynímajúc, robí všetko pre to, aby sa od seba „odtlačil“? Uvedomenie si seba je niekedy príliš zložité. Človek je zväčša odsúdený k určitej odstredivej aktivite, ktorá mu pomáha prežiť dovolenky, šport, umenie, kariéra... Lebo ináč na tej ceste k sebe by prepadol permanentnému nepokoju. Poznám veľa ľudí, pre ktorých je aktivita, teda únik pred sebou, vykúpením, a keď tá aktivita nie je dostatočne kvalitná, tak je to pre okolie dosť namáhavá situácia. Ja však nie som fanúšikom aktivít za každú cenu.
Ste viac mestský, kaviarenský typ alebo radšej vyhľadávate hory, prírodu?
(smiech) Toto je dobrá otázka, lebo aj na ňu stále hľadám odpoveď. Neviem, čo mám radšej, či moje lakovky k smokingu, alebo vychodené vibramy. Aj to bolo požehnanie v mojom živote, že to mám dosť vyrovnané. Zaplať pánboh, ľahko sa pohybujem v smokingu a v lakovkách, ktoré musia byť na tri dierky a na druhej strane viem, že keď idem po lese a nechcem stretnúť medveďa, viem sa správať tak, aby som ho nestretol. Chcem tým povedať, že môj život je v rovnováhe. Aj mojich vibramkových kamarátov sa snažím dostať do určitého pochopenia smokingového sveta a kamarátov v smokingoch sa usilujem zoznámiť s krásou vibramkového prostredia. Oba svety – aj svet elegancie, aj svet prírody majú styčný bod v tom, že poskytujú ľuďom určitý mier a radosť z toho, že v tom svete sú. A keď sa tie dva svety prelínajú, o to dupľovanejšia je aj radosť.
Vaším svetom je teda divadlo, hory, a predovšetkým rodina. S manželkou Dagmar Hubovou ste vyše polstoročia, máte dve dcéry. Mimochodom, netúžili ste po synovi?
(smiech) Mám nekonečne viac, než po čom som túžil. Mám požehnané to, čo mám. S manželkou máme 55. výročie svadby, som rád, že v rodine sme zdraví a som za to šťastný. Človek však má byť pokorný, lebo v živote to býva tak, že raz je dobre, potom zas nie. Nie vždy bude tak ako je teraz... Ale keď neprejdete fázou určitého brnknutia po nose, tak chcete stále viac a viac. Táto permanentná ľudská nespokojnosť je prekliatie. Aj Biblia vystríha: „Boj sa svojich splnených túžob!“
