Ďuro Žák mal partiu kamarátov, s ktorou chodil na opekačky. Mali gitary, na ktorých hrávali, a keďže nevedeli spievať Žbirku či Grigorova a iných, písali si vlastné piesne. „Oni boli speváci a my nie. Pôvodne som písal, respektíve skôr komolil texty na známu hudbu už populárnych interpretov, čo sa babám okolo nás páčilo,“ usmeje sa pri spomienke na svoje textárske začiatky.
Dozvedáme sa, že básne príliš nečítal, ale jednu od Jána Bottu s názvom Škovránok sa naučil a prešiel s ňou súťaže na celej základnej i strednej škole. „Nikdy som však nevyhral, lebo sa v nej hovorí ,nesiem ja obeť Pánu Bohu‘ a to sa v socializme nenosilo. Ale dodnes si ju pamätám.“
Tak sa s kamarátom Petrom Kovaničom alias Kovom pretĺkli aj vojenčinou a po nej sa vybrali spolu na Zlaté piesky, kde začuli, ako niekto hrá a spieva ich pieseň. „Neviem, kto bol ten chlapec, ale hral na gitare a spieval oveľa lepšie ako my s Kovom,“ smeje sa dnes Ďuro Žák.
„Náš absolútny idol bol vtedy Robo Grigorov. Mal som v zásuvke nejaké texty a radil som sa so sestrou, ktorá už mala za sebou novinárske skúsenosti, ako sa dostať ku Grigorovovi. Zohnal som si naňho telefónne číslo a s malou dušičkou som mu zavolal, že mám texty, či by sa na ne nepozrel. Bolo to v roku 1993. Robo mi hovorí ,mám koncert v športovej hale v Bratislave, príď, prines, uvidíme‘. Tak som tam prišiel s trasúcimi sa kolenami, mal som pred ním veľký rešpekt. Čakal som Roba v zákulisí, naraz som ho zbadal, odvážil som sa ísť za ním, že to som ja s tými textami. On, že aha, tak dík! Zobral mi z ruky papiere a šiel preč. Hovorím si, hodí texty do najbližšieho koša. O to väčší bol môj šok, keď mi ešte v noci zavolal, že sú to super texty, ale celé je to zle napísané, aby som sa zastavil u neho doma. Tak sme sa stretli po druhý raz, teraz však už pracovne. Skamarátili sme sa, trvá to dodnes,“ prezrádza Ďuro a neodpustí si niekoľko superlatív na adresu Grigorova:
„Pre mňa je to fenomenálny muzikant, zručný autor, absolútny profesionál, detailista a nech si hovorí, kto chce, čo chce - génius! Keď vyjde na javisko, ľudia sú z neho hotoví, nikdy neurobí nič zlé, tvorí pre ľudí. Chce to najlepšie, prvú triedu,“ prízvukuje Ďuro Žák. Mimochodom, prvá pieseň, ktorú Robo naspieval na jeho text, má názov Láska, viera, nádej.
