Podľa slov Borisa Kollára mala v roku 2012 v Miami Richterová v tranze hodiť ich syna cez pol obývačky, čo ona odmieta. Ona zas hovorí o tom, že Kollár jej uštedril niekoľko faciek. Ako je vnímané právo dieťaťa na súkromie v rodičovských sporoch, ale aj v iných prípadoch, sme sa spýtali detského ombudsmana Jozefa Mikloška (54).
Kým rodičia vedú mediálny zápas, v ktorom nebude nikdy víťaza, ich syn sa musí po svojom vyrovnať s nevynútenou medializáciou. Je dieťa chránené nejakým spôsobom pred tým, aby bolo súčasťou verejného prepierania súkromia rodičov?
Porovnal by som dva pohľady na túto problematiku. Ten prvý vyplýva z dokumentu, ktorým je Dohovor o právach dieťaťa, kde sa hovorí, že vždy treba posudzovať najlepšie záujmy dieťaťa. A najlepší záujem dieťaťa určite nie je to, aby problémy v rodine boli prepierané na verejnosti. Článok 16 Dohovoru hovorí o tom, že žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Nech sa už stalo medzi rodičmi čokoľvek, je na nich, aby dieťa uchránili pred akýmkoľvek zásahom do súkromia, a to aj zverejňovaním podrobností, ktoré viedli ku konfliktu medzi rodičmi. Podľa mňa je to rodičovské zlyhanie. Žiaľ, dnes je veľmi časté, že prepierame svoje problémy cez médiá.
Médiá sa tomu začali venovať až po tom, čo Barbora Richterová uverejnila na sociálnej sieti status o tom, čo sa deje pod pokrievkou ich vzťahu s Kollárom - otcom jej dvoch synov...
Už to, že o tom napíšeme na internet, považujem za nevhodné pre dieťa. Zo psychologického hľadiska, keď sa dieťaťu stane nejaká trauma v rodine alebo v škole, najviac čo potrebuje, je pokoj. A tomu určite nepomôže rozpitvávanie týchto vecí vo verejnom priestore. Poznám mnohé deti, ktorým sa stali zlé veci, ale samy hovoria, že to, čo sa im stalo, je jedna vec, ale to, že to všetci začali rozoberať, bolo ešte horšie. Napríklad jedno dievča bolo zneužité vlastným otcom, čo bola veľká trauma, ale to, že sa to dozvedela z novín celá škola, to bola pre ňu ešte väčšia trauma. Chcem to zdôrazniť, aby si to dospelí lepšie uvedomili. Pýtam sa rodičov, či si myslia, že prepieranie vnútornej špiny prospieva ich deťom... Ja si myslím, že určite nie.
Ako vyzerá v praxi právo na súkromie dieťaťa, o ktorom hovorí Dohovor? Existuje právna páka, ktorá by reálne zabránila takémuto správaniu rodičov na verejnosti?
V prvom rade je to na zdravom sedliackom rozume, na najbližších, aby dohovorili takýmto rodičom. Náš úrad nie je vyšetrujúci orgán. Ako komisár konám z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu, kde skúmam, či prišlo k porušeniu práv dieťaťa. Ak áno, navrhujem prostriedky nápravy. Ak je podozrenie, že dochádza alebo môže dochádzať k páchaniu trestných činov, tak som v zmysle nášho zákona povinný odstúpiť podnet polícii alebo prokuratúre. Ak sa rodičia nevedia zmestiť do kože, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im môže uložiť výchovné opatrenie. Keď sa hádajú dospelí, je to smutné, ale keď do sporu ťahajú deti, to je ešte smutnejšie. Zdôrazňujem - ak si niekto myslí, že malé dieťa to nevníma, to je veľký omyl! Najmä vtedy, ak deti už komunikujú medzi sebou v škôlke, v škole, toto môže mať veľký vplyv na ich psychiku.
