Ostatní muži môžu nadobudnúť dojem, že si to môžu dovoliť tiež. Ako reaguje známa odborníčka na spôsob vyviňovania sa šéfa Sme rodina z celej situácie a je podľa nej domáce násilie naozaj tak hlboko zakorené v DNA Slovákov?
V súčasnosti rezonuje na Slovensku kauza predsedu parlametu, ktorý sa priznal, že udrel svoju expartnerku. Aký dopad bude mať toto priznanie na spoločnosť?
- Toto nie je jediná negatívna skúsenosť s našimi vrcholnými politikmi. Vieme odjakživa, že to má veľký dopad na spoločenské vedomie, lebo obyčajný človek si z toho čerpá normy, vzory, hranice správania. Muži začnú mať pocit, že si to môžu dovoliť tiež. Mňa to znepokojuje, násilie na žene prekračuje akúkoľvek úmernú hranicu a mal by odstúpiť. Myslím si, že by sme sa mali zamyslieť a pri voľbách sa rozhodovať lepšie.
Vypovedá to niečo o jeho osobnosti? Spôsob, ako sa snažil obhájiť, a tvrdil, že by to spravil znova?
- Nemal by byť so sebou taký spokojný. Každému sa stane, že zlyhá. Keď niekto pochybí, tak sa zrelý človek ospravedlní. Cíti pocit hanby a chce si ďalej vážiť sám seba. On sa zachoval detinsky. Keby si skutočne vážil a ctil sám seba, nepovie, že by sa takto zachoval znova. Ja chápem tie pocity bezmocnosti, hnevu, frustrácie, afekt, ale ten musíme vedieť ovládať. Keď nemám toto ovládanie na hranici, treba to riešiť.
Mnohí sa bitku snažia ospravedlniť tým, že každý z nás sa môže dostať do takej situácie, zvlášť, keď ide o dieťa. Čo by sme mali robiť, aby nás neprevalcovali emócie?
- Každý má mať pre seba vypracované nejaké stratégie, spôsob zaobchádzania so svojím hnevom, afektom, výbuchmi. Dýcham, čupnem si, narátam do 10, zdvihnúť ruky.... Dá sa to naučiť, a keď to nejde, treba navštíviť psychiatra, aby mu pomohol s liekmi. Niekoho udrieť je naozaj zlyhanie.
Napriek tomu sa Boris Kollár snaží prezentovať, že je normálny, je to aj heslo ich volebnej kampane?
- Sme divná spoločnosť. Ak má muž toľko detí s rôznymi partnerkami, nie je to normálne a svedčí to o jeho nezrelosti. Preto je to spoločenské povedomie dôležité, žijeme v jednom ekosystéme, vytvára ho akýkoľvek živočích a navzájom sa ovplyvňuje, tí nás ovplyvňujú viac. Najmä tých, ktorí hľadajú vzory. Prosím, nehovorme o tom, že udrieť je normálne, že kričať je normálne. Musíme mať od seba určité očakávanie, hranice.
