Veriacemu človeku sa možno o čosi ľahšie prijíma každý údel, aj choroba. Zdôverila sa vám, ako sa vyrovnáva s tým, že chradne a život sa jej možno kráti?
Vedel som, že je chorá, ale nikdy sme sa o tom bližšie nerozprávali. Nebola typom ženy, ktorá chcela byť ľutovaná.
Hľadala u vás kňazské požehnanie?
To neviem posúdiť, viem, že ja som sa v jej prítomnosti cítil vždy požehnane. Akosi normálne. Bolo inšpirujúce vnímať ako milovala svoje deti Milinu a Ondreja. Boli pre ňu všetkým. O nikom nikdy nerozprávala zle. V každom hľadala to dobré. To bol aj prípad otca jej detí, majstra Zimku. „Či sa môžem hnevať na niekoho, vďaka komu som priviedla na svet naše krásne a múdre deti?“ Rodina bola pre ňu oporným bodom. Miestom, kde sa cítila doma. Skutočne bola požehnaním pre svoje okolie. Tieto veci nám obyčajne dôjdu až s odstupom času.
V Božejove, kde pôsobíte ako kňaz, ste za Milku slúžili zádušnú omšu. Musela zanechať v tamojších ľuďoch naozaj výnimočný dojem.
Bola jednou z nás. V miestnom kostole sme pred rokmi premietali Pásla kone na betóne. Zatiaľ čo my sme sa dívali na film, Milka pripravovala svoje chýrne mochito pre návštevníkov kostola, ktoré sa pre túto príležitosť stalo kinom. A potom sme dlho do noci s divákmi sedeli a rozprávali sa. Mali sme k sebe blízko. Rovnako ako postavy jej kníh.
Ako ju prijali, keď vás navštívila?
Milka si Božejov zamilovala. Cítila sa tu ako doma. Možno aj vďaka veľkej farskej záhrade s orechom, lipou, ovocným sadom a všakovakým bylinkám. Zapadla medzi nás. V obchode, ktorý je cez cestu bola pravidelnou zákazníčkou. Denne v ňom nakupovala a potom vyvárala a my sme hostili všetkých, ktorých prilákala vôňa vychádzajúca z fary na ulicu. Často žartovala, že by z nej bola dobrá farská gazdiná.
To je pravda, Milka Zimková bola vychýrená kuchárka. Čo vám najčastejšie navarila? Alebo napiekla?
Každý jeden pobyt na fare si naplno užívala. Jej prítomnosť bola pre nás sviatkom. Myslím, že to bolo vzájomné. V kuchyni mala zmysel pre detail. Na stole musela stáť váza s čerstvými kvetmi. To potom inakšie chutí – vravela. Osobne som mal najradšej jej zeleninové polievky. Výdatné a chutné. Keď pripravovala mäso, podlievala ho často pivom alebo vínom. Ako farská gazdiná by bola na roztrhanie. Fantastické jedlo dokázala uvariť doslova z ničoho. Jedna z hosťovských izieb na fare ponesie meno Milky Zimkovej. Zvyšné sú pomenované po ďalších významných hostkách – Maríne Kráľovičovej a Nadi Urbánkovej. Je v dobrej spoločnosti.
