Nebol totiž iba nenapraviteľným milovníkom žien, ale aj plodným autorom a šikovným podvodníkom, ktorý sa vedel predať za každých okolností. Hoci zarobil milióny, jeho život skončil skromne o samote a v ústraní českého zámku v Duchcove, kde je aj pochovaný.
Jar v roku 1798 trávil Giacomo Casanova na zámku v Duchcove v severozápadných Čechách, takmer na hraniciach s Nemeckom, ďaleko od veselej spoločnosti či akejkoľvek kultúry. Jeho život bol posledných pätnásť rokov nudný a jednostranný. Mrzutý, vyše sedemdesiatročný kniežací knihovník udržiaval rozsiahlu korešpondenciu, pri každej možnej príležitosti cestoval do neďalekých kúpeľov alebo až do Prahy a zvyšok času sa hádal s personálom o tom, ako správne uvariť cestoviny.
Ťažká staroba
Ako diametrálne iný bol jeho život na sklonku života. Jediné, čo napĺňalo jeho dni bolo spisovanie vlastných spomienok. Pomenoval ich Pamäti, Príbeh môjho života. Rukou zaplnil neuveriteľných 3 400 strán, ktoré obsiahli 50 rokov jeho dobrodružstiev. Začal ich písať ešte v roku 1789 na odporúčanie svojho lekára.
Ukázalo sa, že táto terapia výborne zaberá a zahnala aj jeho myšlienky na samovraždu. Svojmu priateľovi Johannovi Ferdinandovi Opizovi sa v liste z roku 1791 zveril, že denne sedí pri písaní až 13 hodín a spomienky sa mu vynárajú ako živé.
