V rozhovoroch pre Nový Čas Nedeľa často zdôrazňovala, že to, že hrá monodrámu, nie je náhoda. Robila tak preto, lebo vedela, že má divákom čo povedať. Roky sa venovala divadlu jedného herca, monodrámy Milky Zimkovej boli známe aj za hranicami. Dostala za ne viacero ocenení. Paradoxne, skôr ako sa začala venovať monodráme, vyskúšala si na chvíľu, aké je to hrať vo veľkom divadelnom kolektíve. Hoci ako mladá herečka to vôbec nemala ľahké. Zo začiatku si nevedela nájsť prácu v divadle.
Po rokoch, keď dozrela a mala za sebou úspechy s filmom Pásla kone na betóne a na konte množstvo vydarených monodrám, mala na svoje neľahké herecké začiatky jasné vysvetlenie: „Panbuško vše zna, co robi! Myslela som si totiž, že keď človek skončí štúdium na červený diplom, automaticky ho berú do divadla. Bola som naivná, zistila som, že to nie je také jednoduché. Bolo to precitnutie. Prešla som celé Slovensko. Niekde už mali taký typ ako som ja, niekde mali nadbytočný stav, niekde mi zas povedali, že mi zavolajú o rok...“ spomínala už s úsmevom na tvári renomovaná herečka.
Divadlo jedného herca
V roku 1974 napokon nastúpila temperamentná východniarka do Trnavského divadla. Pobudla tam však necelý rok. „Mala som tam postavu s tromi vetami, kde som na začiatku povedala: Nevedko, ja som ťa stratila. V treťom dejstve som mala ešte repliku: Nevedko, ja som ťa našla. To bola celá moja rola,“ prezradila po mnohých rokoch dôvod, prečo sa napokon zo Slovenského Ríma - z Trnavy - porúčala.
