„Deti mali iné rozmedzie pozornosti, ktoré dokázali sústrediť na nejakú činnosť. Kým bola kedysi výtvarná výchova za odmenu, teraz to deti berú ako trest. Tvoria, ale nevydržia pri tom dlhší čas. Je potrebné vyvíjať viac aktivít na to, aby sme hodinu prečkali motivovaní,“ doplnil s tým, že jeho žiaci dokážu riešiť aj náročné úlohy pokojne a konštruktívne. Aj preto pre nich vymýšľa zaujímavé aktivity. „Ak je zmyslupná, nemusím rozmýšľať nad tým, čím ich budem motivovať. Snažím sa, aby vedeli, kde môžu využiť to, čo sa učia,“ dodáva Rastislav.
Radosť a motivácia
Prezradil, že keď žiaci vidia, že učenie nie je len o vypĺňaní pracovného zošita, ale robia s tým, aby po nich zostal výsledok, ktorý je užitočný, pracujú s radosťou a motiváciou. „Matematiku si napríklad prepájame veľmi často s pohybom, takže ak niečo meriame, snažíme sa do merania zapájať celé telo, nesedieť, prepojiť jednotky či dĺžky s priestorom. Často zapájame aj technológie,“ usmial sa s tým, že sa na záver posťažoval na nesystémovosť v školstve.
„Potrebujeme, aby to bolo systémovejšie, aby sme sa vedeli spoľahnúť aj na to že na prácu, ktorú máme robiť, máme aj potrebné zázemie a že nebudeme musieť reagovať na zmeny, ktoré prichádzajú zo dňa na deň,“ zakončil.
