2. Čo vraví prokurátor:
Prokurátor návrh na vzatie obvinených do väzby odôvodňoval veľmi rozsiahle. Hovorí o nebývalej cynickosti, parazitovaní a mamonárstve obvinených. „V kombinácii s nebývalou mierou cynickosti konania sa nemali štítiť parazitovať nielen na majetnejších poškodených, ale aj na takých, ktorí de facto investovali nielen obrazne svoje posledné úspory, či si vzali pôžičky vrátane takých, ktoré im po získaní výnosov mali slúžiť na uspokojenie ich bazálnych potrieb, napr. bývania cez hypotéku,“ vraví prokurátor.
3. Ako sa bránia obvinení:
Béreš aj Šofranko obvinenia odmietli, pričom pravdepodobne Béreš argumentoval tým, že si „uvedomuje, že tento typ podnikateľskej činnosti nie je ešte na Slovensku vžitý a veľa vecí bude potrebovať svoj čas“. Zdôraznil, že bol obozretný a konzultoval svoju činnosť aj s právnikmi. Šofranko zas vravel o tendenčnosti a účelovosti konania.
4. Ako rozhodla sudkyňa:
Súd aj po vypočutí obvinených skonštatoval, že vo veci je prítomný aj ďalší symptomatický príznak Ponziho schémy, ktorým je laxný prístup sofistikovaného investičného mága (samooznačenie inovátora) a bezstarostné nakladanie s miliónmi eur spôsobom, ktorý priemerne zodpovedný človek nepripustí pri nakladaní rádovo s tisíckami či často skôr len so stovkami eur. Sudkyňa Pamela Záleská dospela k záveru, že je potrebné vyhovieť návrhu na väzbu. U oboch je podľa nej daná dôvodná obava, že v prípade ponechania na slobode budú pokračovať v trestnej činnosti, ktorej sa mali dopúšťať premyslene a v úzkej spolupráci. Obaja podali sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby, takže nie je právoplatné. Na verdikt Najvyššieho súdu SR si počkajú v košickom ústave na výkon väzby.
