Kolízna: Keby si si mohol vybrať tri želania, aké by to boli?
Milan: To asi, pravdepodobne to, čo vravím už celých šesť rokov, že chcem byť výhradne s otcom.
Kolízna: To je to prvé, a ešte máš dve?
Milan: A to je vlastne len to jediné.
Sudkyňa: Budeš pracovať na tom, budeš sa stretávať s mamou, že budeš k nej chodiť, že nebudeš odmietať pracovať v škole ..... Ja chcem len aby si spolupracoval.... Ja len chcem ti ponúknuť dohodu, aby si vedel, čo za to dostaneš.
Milan: Už ma nechajte, ja nie som ochotný robiť žiadnu dohodu s touto zlou osobou.
Sudkyňa: Len ona ťa ľúbi, lebo ty si jej chlapec.
Milan: Ona ma neľúbi, jej na mne nezáleží.. (plač, zrútenie)
Sudkyňa: Dobre, Milanko, ja tu trošku vyvetrám, aby sa trošku vymenil vzduch...
Tento spôsob výsluchu je veľmi nešťastný
Ida Želinská, sociálna poradkyňa
To, čo určite môžem povedať, je, že tento spôsob výsluchu je veľmi nešťastný. Vypočutie dieťaťa neznamená, že prehovárame dieťa, ale zisťujeme podklady pre správne rozhodnutie. Metóda vypočutia dieťaťa nie je jeho prehováranie, ale ide o zistenie všetkých skutkových vecí. Takýto postup môže nabúrať vzťah s mamou, a to môže byť vážna vec. Oni by mali zistiť, čo sa v tej rodine deje. Tu je podozrenie na manipuláciu dieťaťa. Z toho, čo čítam, nie je jasné, čo zisťujú, mohli zistiť úplne fatálne veci. Rozhodnutie sudkyne môže byť správne, ale dieťa nemôže mať pocit tlačenia. Prehováranie nie je legitímna metóda vypočúvania, nie je to zisťovanie stavu.
