Talentovanému recidivistovi vychádza v ústrety aj vedenie väznice. „Zakúpili sme mu štetce, farby, plátna, lebo sme v ňom videli talent už v jeho prvých kresbách. Chceli sme ho podporiť a ukázať mu, že spôsob života sa dá viesť aj inak,“ hovorí riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici Ivan Petrán.
„Aj táto výstava mu ukázala, že sa dá fungovať iným spôsobom, že to nemusí byť iba o negatívnych emóciách, ale aj o pozitívach, ktoré dokáže vyprodukovať a spoločnosti predostrieť. Nastal zlom v jeho živote. Začal vnímať rodinu, prijal od nej pomoc a chce fungovať inak, nechce sa vrátiť k starému spôsobu života. Inšpiroval aj ďalších väzňov, ktorí v rámci voľného času vyrobili drevené výrobky, hračky, koníky, ktoré venujeme deťom na detskej onkológii.“
Plní si sen
Mlynarčíkov talent objavili už učitelia v škole, avšak rodičia pracujúci na salaši mu nedovolili rozvinúť ho. Až za múrmi väznice si plní svoj detský sen. „Mám taký malý ateliér, dielničku, ktorú mal predo mnou jeden väzeň. Po Vianociach prišiel riaditeľ ústavu s myšlienkou vystaviť moje obrazy s cieľom predaja a výťažok pôjde na detskú onkológiu. Oslovila ma táto myšlienka a ani sa mi nechce veriť, že sa niečo také podarilo. Človek si povie, že celý život si páchal zlo, a konečne nastal čas urobiť niečo normálne a dobré ako človek. Chcem sa vrátiť do bežného života. Od tejto výstavy si sľubujem iba pomôcť deťom,“ dodal so slzami v očiach Mlynarčík, ktorý sa nanovo zblížil s rodinou, ktorá mu chce pomôcť, aby sa nevrátil do starých koľají.
