Popritom stále študujete?
Áno, masmediálnu komunikáciu na univerzite v Trnave.
Takže vaše smerovanie je jasné.
Rada by som sa naďalej pohybovala v tejto sfére. Skúšam všeličo: sociálne médiá, písanie článkov, živé rozhovory, testujem, čo ma najviac z toho bude baviť.
Ale reč musí byť o hokeji.
Áno. (smiech) S priateľom Jakubom Jakubíkom, ktorý hrá hokej za Žilinu, sme boli na jednom stretnutí, kde boli ľudia z tejto brandže a nikto sa už nechcel o hokeji rozprávať. Ja som sa však chcela ešte a ešte. (smiech)
Rozprávať sa o tomto športe dosýta môžete počas moderovania online prenosov z hokejového šampionátu na facebooku Nového Času.
Presne tak, aj keď som z toho bola najskôr nervózna. No veľmi sa teším, že som dostala takúto šancu.
Prvý priamy prenos vám ako odborníkov do štúdia prihral otca a uja.
Veľmi som sa z toho tešila. Vedela som, že keď ich budem mať pri sebe, navzájom sa podržíme. Oni tých rozhovorov predsa len absolvovali trochu viac a upokojilo ma, že sa spolu porozprávame o tom, čo je nám blízke.
Spomenuli ste priateľa. Vás určite dal dokopy hokej...
Presne tak. Priateľov otec Juraj Jakubík bol spoluhráč môjho otca i uja a spolu získali titul v Trenčíne. Keď som sa narodila, prišiel ma do pôrodnice pozrieť zhodou okolností aj môj budúci priateľ a jeho mama mu vtedy vraj povedala: „Pozri, narodila sa ti nevesta.“ A my sme sa nejakých osemnásť rokov nato dali dokopy.
