Vtedy nám maestro povedal, že sa cíti bláznivo, na 38 rokov. To len zo špásu vymenil číslice svojho naozajstného veku. Mal veľa plánov, lenže... Všetko je ináč. 24. februára 2023 si nebesá umelca povolali k sebe. Presne dva mesiace po jeho náhlom odchode, 24. apríla, keď oslavuje meniny Juraj, sme s vdovou Deanou Jakubiskovou (65) spomínali na milovaného manžela, otca a výnimočného umelca.
Deana, vtedy, pred dvomi rokmi, bol Juraj plný síl, žartoval a tvrdil, že sa cíti ako mladík. Posledné roky skutočne akoby nabral druhý dych, dokončil film Perinbaba a Dva svety, tešil sa na premiéru. Bol naozaj v takej skvelej kondícii alebo to bola len póza pre vonkajší svet?
Juraj bol naplnený láskou, pokojom, pokorou a neutíchajúcou energiou. Na svet sa díval s pochopením a so svojím typickým láskavým humorom. Na všetko, aj na problémy bol pozitívne ladený. Možno niekedy pôsobil na ľudí, že sa ho niečo nedotýka, ale bolo to tým, že nepresviedčal svoje okolie o svojej pravde, nehádal sa. Iba v tichosti, vo svojom vnútri stál za svojou predstavou. Nikdy ju nezradil. Neplytval energiou na zbytočné súboje, ktoré by mu chceli ovplyvniť život nesprávnym smerom. Ja som zas bola tá, ktorá sa dívala do budúcna a bojovala, zapálená pre to, že všetko bude dobré, úžasné, ničím som sa nedala zaskočiť. A Juraj to mal na mne rád, v podstate sa tomu aj rád s úsmevom prispôsobil. On bol ten múdrejší a starší, pomenúval veci, ktoré som si ja vedome nechcela pripustiť. Vždy som vravievala: nehovor to nahlas, aby sa to nestalo! A karta sa obrátila, teraz si musím veci pomenovať, pripustiť a kráčať vpred.
Žiaľ, aj premiéru pokračovania Perinbaby budete musieť absolvovať sama, bez Juraja.
Nebudem na premiére sama, pretože Perinbaba a Dva svety sa nás bude dotýkať jeho snami, ktoré nám všetkým rozdá.
Vravel, že celý život sníva a potom sa musí s tými vysnívanými vecami nejako popasovať, takže nemá čas zostarnúť. Zostal nejaký jeho sen nenaplnený?
Veril svojim snom a postupom času sa mu plnili. Veril v lásku, a preto bol ňou obklopený a všetkým naokolo ju rozdával. V živote i vo filmoch. Myslím si, že nesplneným snom, pri ktorom ho zradil čas, bol dlhometrážny historický film Slovanská epopeja - Zabudnutý epos. Príbeh kniežaťa Svätopluka a Veľkomoravskej ríše napísal v roku 2010, hneď po Báthory. Myslím si, že tento film by znamenal pre Slovanstvo to, čo znamená Tisícročná včela. Slovanskú epopeju sme pripravovali a financovali priebežne niekoľko rokov. Na prípravách pracovali historici, architekti, výtvarníci, boli rozpracované návrhy kostýmov, masiek... Mali sme za sebou obhliadky a výber exteriérov pre nakrúcanie. Herci na hlavné postavy už boli oslovení, boli dohodnuté koprodukcie, podpísaná zmluva s americkým investorom na 23 miliónov eur. Nebola tam žiadna prekážka. Tento náročný a veľký medzinárodný projekt sme predostreli ministerstvám i ministrom kultúry. Juraj vysvetlil, že tento projekt otvorí dvere do sveta obom domácim kinematografiám. Že sa domáca tvorba vymaní z malých pomerov a dostane medzinárodné krídla. Boli sme presvedčení, že zavládne nadšenie. A plody našej niekoľkoročnej práce a veľkej príležitosti i pre ostatných sa zastavili tým, že sa krátkozrakí pochytali za ruky... Európska únia má nastavený dotačný systém tak, že keď hlavný producent, ktorý vlastní práva, nedostane grant vo vlastnej krajine, tak minoritní koproducenti už nemôžu žiadať o podpory vo svojich krajinách. V Čechách a na Slovensku Slovanská epopeja podporu nezískala.
Pre Juraja to muselo byť veľké filmárske sklamanie... Aj to pred časom otvorene povedal, citujem: „Každým rokom sa mi potvrdzuje, že za podmienok, ktoré sú dnes vo fonde nastavené, by nevzniklo veľa mojich filmov. Tak ako nevznikli moji Slovania, lebo členovia komisie audiovizuálneho fondu si jeho realizáciu nevedeli predstaviť. A tak sa nakrútili iní Slovania, tak, ako si to táto generácia filmárov predstaviť vie.“
Už by som sa k tomu ani nevyjadrovala, ale neustále dostávam otázku, prečo maestro Jakubisko nenatočil Slovanov, keby to natočil, tak by sme tu mali historický filmový skvost... atď., atď... Ale kde boli všetci vtedy, keď to chcel natočiť?! K titulu Slovanská epopeja dal Juraj symbolický podtitul Zabudnutý epos (Slovanov). Juraj povedal: „Národ, ktorý pozná svoju minulosť, nemusí sa báť budúcnosti.“ Je to veľký odkaz, ktorý nám zanechal.
