Timoteja obžalovali z ublíženia na zdraví a výtržníctva, za čo mu hrozilo päť až dvanásť rokov. Za 9 bodnosečných rán do životne dôležitých orgánov mu sudkyňa napokon uložila len 5-ročnú podmienku a zákaz priblíženia sa ešte stále k manželke. Barbora sa teraz bojí chodiť po ulici a po incidente má trvalé zdravotné následky.
Aj keď sa neustále poukazuje na to, ako treba ochraňovať ženy pred násilím, v praxi to vyzerá inak. Aj Barbora patrí do skupiny žien, ktoré napadol vlastný partner. „Boli sme spolu 10 rokov a jednoducho to nevyšlo. Ja som pracovala, nakupovala a starala sa o naše dieťa. Muž chodil do fitka mojím autom, bral psychiatrické lieky v nadmerných množstvách a iné výživové doplnky. Od roku 2017 nerobil a popri mne mal ešte inú ženu, čo nepoprel ani na súde. O našu dcéru sa nestaral. Kým som bola v práci, pomáhala mi jeho mama,“ prezradila detaily vzťahu s manželom. Ten, ako povedala, bol v minulosti násilnícky typ. „Mala som štokholmský syndróm a veľmi som sa ho bála. Rodina o tom nevedela, len jeho mama videla, že ma tlčie, niekoľkokrát na vlastné oči,“ dodala.
Hororová scéna
Na hrozný deň mladá žena spomína so slzami v očiach. „Deň predtým sme mali rozvodové konanie, lebo už sme vyše roka neboli spolu. Súd nás vyzval, aby sme sa stretli aj keď mal zákaz priblíženia sa. Chcela som s ním prebrať Vianoce a viac vecí, aby naša dcéra netrpela pre to, že nám to nevyšlo,“ prezradila Barbora, ktorá sa s ním stretla v pizzerii. „Pamätám si, ako čašníčka zobrala nepoužitý nožík zo stola. Náš rozhovor prebiehal pokojne. Napriek tomu, že mal vtedy zákaz priblíženia sa, snažila som sa dohodnúť,“ hovorí mladá žena. Jej muž sa však z ničoho nič postavil a išiel k baru. Tam, ako sa neskôr ukázalo, si išiel vypýtať príborový nôž. Ako prichádzal k stolu, najprv ním točil v ruke a potom si ho vsunul pod dlaň.
„Z toho vyplýva, že to bolo účelové a napísal to neskôr aj súdny znalec. Zrazu mi povedal: ,Pokiaľ to nevyjde teraz, tak to vyjde, keď vyjdem von.‘ Mala som zlý pocit a postavila som sa na odchod. Vtedy ma začal bodať do krku a chrbta,“ doplnila Barbora. Keby nespadla na zem a nezavrela oči, nevie, ako by dopadla. „Mlátil ma, ľudia naňho kričali, nech ma pustí. Ja som tam ležala a možno to mi zachránilo život, inak by pokračoval. Keď som vedela, že odišiel, začala som kričať, komu majú volať. Potom si už pamätám len sanitku, bývalého priateľa a cétečko,“ dodala.
