Dodatok k memorandu vo forme novej zmluvy bude podľa jeho slov musieť byť v Bruseli znovu schválený. "Našou obavou je, že toto sa do volieb určite nestihne. Predošlú zmluvu, ktorá neobsahovala žiadne prvky štátnej pomoci, posudzovala EK päť mesiacov. V novej zmluve budú na základe dodatku k memorandu hneď dva prvky štátnej pomoci," podčiarkol podpredseda SaS. Obava, že schválenie novej zmluvy sa posunie za horizont volieb podľa neho vytvára obavu, že jej podpis a účinnosť sa posúvajú na neurčito.
"Nateraz máme isté iba to, že SE v tomto roku budú môcť dodať o 60 % menej elektriny. V pôvodnom memorande sa hovorilo, že aj keby nešiel tretí blok v Mochovciach, tak krátenie by mohlo byť maximálne o 5 %, nie o 60 %. Ten zvyšok doplatí štát, teraz vieme o niekoľkých desiatkach miliónov eur," upozornil Galek.
"Z tohto dôvodu vyzývame vládu, aby prehodnotila, či je takáto implementačná zmluva pre Slovensko výhodná. A pokiaľ nie, aby sa vrátili z kratšej cesty a zdanili jadrovú elektrinu, ako to umožňuje tzv. dočasný krízový rámec a ako nám to hovorí aj EK," doplnil.
SaS tiež podľa Galeka zaujíma, kde elektrina určená pre domácnosti reálne skončila. "Počas každého rokovania s riaditeľom SE, kým sme boli na MH SR, sme boli ubezpečovaní, že elektrina na roky 2023 a 2024 je v plnom objeme pre všetky domácnosti. Zrazu sa dozvedáme, že to tak celkom nemusí byť. Veľmi by nás teda zaujímalo, kde uvedená elektrina reálne skončila," dodal Galek.
