Informuje o tom hovorkyňa NCZI Veronika Daničová, podľa ktorej si u nás Parkinsonova choroba, na rozdiel od svetových štatistík, vyberá častejšie ženy ako mužov. O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby, rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu. Urobili tak na počesť narodenia londýnskeho lekára Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal ochorenie. Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii.
Príčinou Parkinsonovej choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov. V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. „Dnes vieme, že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu,“ uvádza Daničová.
Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od cca sedem do 10 miliónov na svete. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže výskyt Parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať. Niektoré štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov ľudí s Parkinsonovou chorobou.
