O starej skrini však dodala aj pár ďalších informácií. „Všetko, čo mohol, poskrýval, lebo s tým súviselo aj zhabanie majetku, a odniesť si mohli len to, čo sa zmestilo do jedného batoha. Skrine sa dostali k ďalšiemu dedinčanovi, ktorý bol dokonca komunista. Hoci sa vedelo, že nábytok zmizol a vojaci ho hľadali, jednako nič nenašli. Muža odvážali do Ruska, ale ušiel z vlaku a skrýval sa. Po piatich rokoch sa mohol vrátiť a išiel si nábytok zobrať,“ dodala s tým, že jedného dňa našla tajnú priehradku, o ktorej jej povedala babka. „Hľadala som ich a hľadala, ale nedarilo sa mi ich nájsť. Až raz som zatlačila na jedno miesto na skrini a priehradka sa otvorila,“ dodala. Nič v nej však nebolo...
Prevádzkovatelia múzea sa môžu pochváliť aj 250 historickými tkaninami vyrobenými v regióne či starými žehličkami, nábytkom, riadom a množstvom ďalších vecí. Prevádzka múzea rozhodne nie je zisková záležitosť. „Chod múzea financujeme z dobrovoľných príspevkov a na rekonštrukciu budovy sme dostali príspevky z Prešovského samosprávneho kraja,“ uzavreli manželia.
