To, že je veľkonočná oblievačka prekrásna tradícia, netvrdia iba muži. Avšak asi len málo žien sa teší na to, že zažijú nechcené otužovanie studenou vodou, budú za deň viackrát mokré do nitky, ujde sa im pár rán korbáčom a budú voňať ako zmeska najhorších testerov v parfumérii. Väčšina žien to však toleruje, lebo ten onen krásny zvyk sa musí praktizovať rok čo rok, stoj čo stoj, a predsa nebudeme kaziť Slovenskô tradičnô.
Znak zdravia
Oblievanie vodou a kúpanie dievčat šuhajmi sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám zabezpečiť zdravie po celý rok. V 20. storočí sa v niektorých častiach krajiny iba šibalo, vo zvyšných iba oblievalo, no postupne sa tieto dva zvyky spojili a dnes sa často praktizujú spoločne. Tradícia oblievania pochádza ešte z čias starých Slovanov, pre ktorých znamenali sviatky jari symbol plodnosti. Kedysi chodili mládenci po domoch v skorých ranných hodinách a kým dnes je väčšina žien rada, ak jediná voda, s ktorou sa na Veľkonočný pondelok stretne, je tá v sprche, v minulosti, ak muži dom dievky z nejakého dôvodu obišli, išla si oči vyplakať.
S mierou
Je to tak, iný kraj, iný mrav. Kým u nás sa oblievačka a šibačka považuje za milý ľudový zvyk, v takej Amerike by šibači mohli skončiť za toto konanie pokojne aj za mrežami. Iste, nechceme preháňať, iba poukázať na to, že hoci tieto zvyky patria k jadru tradičného slávenia Veľkej noci, nie každej dáme sú po chuti. Ak si chceme stoj čo stoj ctiť tradície predkov, ak si to žena nepraje, miesto litrov vody naše nežné pohlavie na znak zdravia iba pokropme vodou. A s korbáčom taktiež opatrne.
