Čo bude ďalej?
Karola pritom osud nešetrí rovnako ako jeho klientov. „Sám som onkologický pacient. Pred 12 rokmi mi diagnostikovali rakovinu pľúc. Diagnózy sa stále nabaľujú. Mám rodinu, hypotéku. Mal som dvoch dobrodincov, ktorí mi finančne prispievali, ale teraz som na to úplne sám. Neviem, čo mám robiť, ako to ďalej utiahnem. Ak nenájdem pomoc, tak to budem musieť zabaliť,“ prizná Karol tichým hlasom.
Sanitka, ktorou pomáha, bola pre neho pritom splneným snom. „Robím to s láskou a pre tých ľudí by som urobil všetko. Nie je ľahké sa rozhodnúť, čo bude ďalej,“ dodáva so slzami v očiach.
Jeho klienti si nevedia predstaviť, že by to už jedného dňa nerobil. Nepovedia mu ináč ako náš Karolko! „On má zlaté srdce, čo by sme bez neho robili? Kto by nás vozil, pomáhal nám,“ zhodnú sa svorne. Karol však už nevie, kde má prosiť o príspevok.
„Za tú dobu som žiadal a prosil všade, všetky inštitúcie, samosprávu... Nedali mi ani cent. Nechápem to, ale je to tak,“ povie úprimne a už nasadá za volant sanitky, ktorú prevádzkuje pod neziskovou organizáciou. Ďalší človek v núdzi sa potrebuje niekde dostať a Karol nevie povedať nie...
