Sú to dôvody toho, že ste nechceli spolupracovať s Eduardom Hegerom v rámci Modrej koalície?
- To je otázka, ktorú by som si nedovolil takto sformulovať. Nikdy som nepovedal, že sa s ním nebudem zhovárať alebo spolupracovať.
Vychádzam zo stanoviska, ktoré ste zverejnili, keď ste opustili projekt Modrej koalície a povedali ste, že by to žezlo mali prevziať mladší ľudia.
- Presne tam je to ťažisko môjho úsilia. Že na jednej strane dajme Fica s Pellegrinim nabok, lebo to je naozaj nie veľmi pekný pohľad, ale na strane druhej som si už dlhodobejšie uvedomoval, keď som sa pozeral, ako sa Slovensko rúti aj ekonomicky, aj kultúrne, aj z iných stránok dole vodou, že nestačí to, čo dnes na tom tanieri máme. Že je potrebná nová energia. Že je potrebná nová sila.
No a zhodou okolností ja už niekoľko rokov spolupracujem s takou skupinou mladých ľudí, ktorí zrejú, skupina sa rozrastá. Zrazu sme si uvedomili, že všetci, okrem toho, že majú svoje pekné povolanie alebo podnikanie, alebo učia, alebo operujú - lekári, chirurgovia, tak sme si povedali, že je našou povinnosťou sa o takúto novú silu pokúsiť. A myslím si, že to nie je zlá myšlienka - skĺbiť to, čo som ja v živote prežil, moje skúsenosti, s ohromnou energiou a odbornosťou tímu, s ktorým už dlhodobejšie pracujem.
Keď som si pozeral predstavenie vašej strany a strany Eduarda Hegera, tak mi prišlo, akoby mali taký rovnaký základ. Obe sa chcú profilovať ako proeurópska strana, konzervatívno-liberálna, zameraná na ekonomiku a reálne riešenia. Načo máme mať dve strany, ktoré majú rovnakú podstatu?
- Môže sa to takto javiť na prvý pohľad. Sú tu však zásadné odlišnosti. Zoberme si napríklad politickú kultúru. Už ten prvý gombík Demokrati zapli veľmi zle. Vznikli na podvode, a to hovorím dnes chladnokrvne, bez akejkoľvek emócie, ale treba si to všimnúť. Po druhé, je tu niečo, čo je v politike nesmierne dôležité, a to je realizácia vašich snov alebo vašich plánov.
Pri všetkej skromnosti, o ktorú by som sa mal pokúsiť, sebakritike, o ktorú sa usilujem, nie všetko bolo v pohode, čo sme aj my počas nášho vládnutia zrejme robili, no tie výsledky boli nespochybniteľné za tých 8 rokov. Z čiernej diery v Európe ekonomický tiger pod Tatrami. My sme skrátka vedeli veci riešiť. My sme vedeli o reformách nielen pekne hovoriť, ale tie reformy aj realizovať. Presne tým sa zaoberám dnes.
Konzultujem, trápim sa, navštevujem nových ľudí, pozývam nových ľudí, aby som čo najlepšie porozumel kam a ako dnes zasiahnuť. Chceli ste počuť rozdiel - na papieri veci môžu vyzerať podobne, ale ten zásadný rozdiel vidím v tom, že na jednej strane sú „atómovky“, veľké reči, vzdušné zámky, vízie, ale na druhej strane je bezútešný stav Slovenska, za ktorý z veľkej časti, z ohromnej časti, zodpovedá aj súčasná vláda. Aj pán premiér Heger.
Mal by podľa vás Eduard Heger zostať na čele vlády aj po tom, čo odišiel z OĽaNO?
- Pokúsil by som sa o takú striedmosť. Nechcem sa postaviť do roly nejakého morálneho, mravného alebo politologického etalónu. Jedno je jasné, že tá vláda pôsobí bezvládne. Možno si spomínate, keď padla vláda Ivety Radičovej, kde som bol minister zahraničných vecí, a predseda jej strany, pani premiérky, tak som najprv utekal za pánom Sulíkom, kedy budú voľby. Pán Sulík bol šokovaný, prečo majú byť predčasné voľby. No pretože padla vláda! Sulík mi povedal, že môže byť premiér Mikloš.
Tak som sa trpko zasmial - ako môže byť premiér Mikloš, keď potrebuje ratifikovať euroval tak ako ja a Radičová. Nechcem o tom dlho hovoriť, ale nevedeli sme sa dohodnúť so Sulíkom, tak som utekal za Ficom: Kedy chceš voľby? Veď to je psia povinnosť, aby krajina nebola v agónii, aby to bezvládie a nevládnosť netrvali dlho. Znepokojuje ma to limbo, do ktorého sme sa na Slovensku dostali. Pán premiér vládne nielen Úradu vlády, ale pokiaľ sledujem pozorne vnútornú politiku, tak vládne aj dvom ťažkým ministerstvám - financiám a zdravotníctvu. A to nie je dobre.
Z vašich slov mi tak vyplýva, že už nie ste veľkým nadšencom toho, aby sa pospájali tie stredopravé subjekty na Slovensku.
- Prekvapím vás. Som. Nič sa nezmenilo. Na tom mojom projekte sa nič nezmenilo, len niekedy, keď staviate dom alebo stavbu a nakreslíte si ideálny projekt, tak zistíte, že po čase ho treba upraviť alebo nejakú fázu predsunúť pred inú. Tá myšlienka je stále vysoko aktuálna, len tá zmena projektu spočíva v tom, že ja som svoje žetóny, s ktorými by som mohol relevantne hrať, do rúk nedostal.
A preto sa o tie žetóny prosto musíme pokúsiť sami. My sa musíme postaviť na svoje vlastné nohy, aby nás to okolie bralo ako relevantných spoluhráčov. O tom to celé je. Myslel som si, že sa to dá urobiť rýchlejšie, menej bolestivo, no môj otec mi stále hovorieval, aby som nehľadal skratky a že ľahšia cesta vedie do pekla. Vrátili sme sa s mojimi mladými spolubojovníkmi niekedy do obdobia Vianoc, keď sme pripravovali zber podpisov.
Čiže teraz zbierate podpisy, vznikne strana Modrí a následne začnete rokovať s ostatnými partnermi alebo ostatnými lídrami.
- Minimálne im dáme jemne, nenásilne, inteligentne najavo, že sme na to pripravení a že pre Slovensko by to bolo neobyčajne zdravé a prínosné, keby sme všetky svoje kohútiky z hláv trošku ponížili a začali sa spolu pekne rozprávať o alternatíve, ktorú môžeme Slovensku ponúknuť.
Stále je v hre, že skončíte v strane s Eduardom Hegerom a Miroslavom Kollárom?
- Nemyslím si, že skončíme v jednej strane, to by bola príliš rýchla skratka, ale možno na spoločnej kandidátke alebo v spoločnej koalícii. Aj keď vízia v mojej hlave je vybudovať na Slovensku niečo na štýl nemeckej CDU. Politickú stranu liberálno-konzervatívneho alebo konzervatívno-liberálneho strihu, alebo na platforme Európskej ľudovej strany, pre ktorú pracujem už desať rokov. Stranu, ktorá by dala Slovensku trvalú nádej na kultúrnu politiku, reformnú politiku, európsku politiku.
