Myslíte si, že sa mohli vaše súkromné aktivity negatívne odraziť na plnení vašich pracovných úloh v DSS?
Všetkým nepracovným aktivitám som sa venovala po práci. Na svojich účtoch na sociálnych sieťach som opakovane upozorňovala na nedôstojné podmienky života seniorov, ale aj ďalšie skutočne vážne problémy v spoločnosti. Nikde som sa nestretla s tým, že by mi pracovný pomer alebo funkcia riaditeľa zakazovali mať na veci názor a uplatňovať si svoje základné občianske práva. Nikdy za toho dva a pol roka mi nebola predostretá výčitka k mojej práci! Jediné, čo opakovane pána Drobu iritovalo a čo žiadal od vedúcej odboru sociálnych vecí, aby riešila v jeho mene, bolo pomerne časté písanie o nás v médiách. Naopak, výsledky mojej práce boli popierané a v čase, keď išlo skutočne o životy a zdravie ľudí, dnes už som o tom presvedčená, vedome mi hádzali polená pod nohy, aby som pohorela. Ale to sa nestalo. Nie vďaka mne, ale vďaka obetavosti zamestnancov, za čo im znovu aj touto cestou ďakujem a vyzdvihujem ich obrovskú ľudskosť a profesionalitu.
Obviňujú vás aj zo zveličovania problémov či preceňovania vašich výsledkov. Je to pravda?
Samozrejme, že nie. Navyše, 95 percent mediálnych výstupov prechádzalo rukami tlačového, tam sa k tomu vyjadrovali, alebo som ich informovala, kedy čo vyjde. Iste, niekedy noviny napísali, že som bola napríklad na „večierku Jojky“, zdôrazňujem slovo večierok, lebo to bolo po pracovnej dobe a, dokonca, aká smola, ani práceneschopná som vtedy nebola. Ale keď je človek známy, tak sa stane, že o vás noviny alebo médiá napíšu aj bez toho, aby ste o tom vedeli. A či som zveličovala výsledky svojej práce? A kde? Pri akej príležitosti sa tak malo diať? Neviem, koľkokrát stihol byť pán Droba za toho dva a pol roka v Dubaji, ale viem, že v pezinskom DSS nebol za ten čas ani raz. Dokonca ani vtedy, keď mal v Pezinku predvolebný míting, na ktorom bola účasť, mimochodom, viac ako biedna.
Podľa BSK ste mali šíriť poplašné správy o pandémii v DSS, vytvárať dojem, že župa nedáva klientom jesť ani piť a na základe toho ste sa pasovali do pozície „záchrancu“...
Každé zariadenie alebo nezisková organizácia, nadácia a podobne má právo žiadať o dary, o tie sme požiadali slušne aj my. Počas celej karantény som denne posielala hlásenia na ministerstvo, a aj na BSK. Upozorňovala som na žalostný stav, v akom sa nachádzame, aj na problémy s hrozbou dehydratácie a kolapsov z tepla. Nikto, zdôrazňujem nikto, sa neozval, až keď Nový Čas napísal, že sme verejnosť poprosili o pomoc. Ale nezavolali mi preto, aby sa opýtali, čo potrebujeme, ale aby mi vyčítali, že poškodzujem dobré meno BSK, lebo vraj „žobreme“. Ešte raz zopakujem, čo som povedala aj vtedy – že BSK sám žiadal verejnosť o potraviny, nápoje a oblečenie pre odídencov z Ukrajiny. A to nebolo žobranie? Ak som šírila poplašné správy, veď to je trestné, nie? Prečo to pán župan neriešil? Už vtedy predsa mohol dať podnet na moje odvolanie. Ale neurobil to. Žeby preto, lebo bolo pred voľbami?
