Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú v poslednom období v dôsledku tejto kauzy naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek tlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku. Aj keď sa pritom Srbsko odvoláva na medzinárodné právo, predpokladá sa, že je za tým otázka jeho niekdajšej provincie Kosovo, konštatuje APA. Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta sa považuje za kľúčového spojenca Belehradu v súvislosti s úsilím Belehradu o Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.
Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti len tento týždeň v pondelok súhlasili so západným návrhom na normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.
Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, a tým aj k značnému zníženiu vplyvu Moskvy na Sbrsko, konštatuje APA.
