Nemilosrdné ostreľovanie
Vedenie vojny má svoje pravidlá. Krajiny vo vojnovom konflikte by sa mali držať vojnového práva, ktoré určuje, ako zaobchádzať s nepriateľskými vojakmi či ako sa správať k civilistom. Porušením tohto práva je nielen znásilňovanie, mučenie a popravovanie civilistov a vojnových zajatcov, ale aj ničenie civilnej infraštruktúry, napríklad ostreľovaním alebo bombardovaním obývaných oblastí, škôl, nemocníc, železničných staníc alebo elektrickej siete. Cieľom týchto útokov je zabíjať a demoralizovať obyvateľov. Odhaduje sa, že sa počet obetí ostreľovania za uplynulý rok pohybuje v desiatkach tisíc. Práve z tohto dôvodu Európsky i slovenský parlament vyhlásili Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus.
Žoldnierski Wagnerovci
Mesiace sa špekulovalo, či sa na bojoch zúčastňuje aj súkromná vojenská skupina známa ako Wagnerovci. Svoje meno údajne dostala podľa nemeckého skladateľa Richarda Wagnera, ktorý je obľúbeným skladateľom zakladateľa skupiny Dmitrija Utkina, veterána vojny v Čečensku.
Britské ministerstvo obrany odhaduje, že má na Ukrajine 50 000 bojovníkov a zohráva kľúčovú úlohu v bojoch. Až 80% z nich naverbovali v ruských väzniciach. Pred inváziou mala Wagnerova skupina len okolo 5 000 bojovníkov, ktorí pôsobili napríklad v Sýrii a vo viacerých afrických krajinách.
Aj keď sú žoldnierske sily v Rusku oficiálne nelegálne, Wagnerova skupina sa v roku 2022 v krajine registrovala ako firma s hlavným sídlom v Petrohrade. V súčasnosti tzv. Wagnerovci bojujú v okolí Bachmutu, na ukrajinskom území sa však objavili už počas anexie Krymu.
