Zobrali si úver, aby mal na štúdium
Maroš Klein († 26), Iliašovce (okr. Spišská Nová Ves)
Mal to byť jeho posledný cvičný let a stal by sa plnohodnotným pilotom s oprávnením. Marošovi († 26) sa však jeho túžba lietať stala osudnou. Jeho mama Helena (62) sa zo smrti syna nevie spamätať. „Bol to zlatý chlapec. Bol dobrý ako cukrík. Môj najmladší syn...“ sťažka hovorí Marošova mama s obrovským smútkom v hlase a so slzami v očiach. Podľa nej vždy túžil byť pilotom.
„Najskôr sa hlásil do školy v Košiciach, tam ho nevzali. Rok pracoval v Embracu a potom sa prihlásil do Bratislavy. Aj som mu vravela, že to nie je dobrý nápad, ale nedal sa odhovoriť,“ smúti ťažko skúšaná žena. Keď pri dverách zazvonila poštárka s oznámením, že Maroša prijali na štúdium v Bratislave, bolo to veľké prekvapenie.
„Mal obrovskú radosť. Tým, že bude letcom, doslova žil. Maroš bol ešte v sobotu, nedeľu a v pondelok lietať vo Svidníku, aby sa poctivo pripravil na skúšku, ktorou mal ukončiť štúdium letectva. Cestou odtiaľ mi len zavolal - mami, prosím ťa, priprav mi čisté oblečenie, idem rovno do Bratislavy na posledné skúšky a už budem mať oprávnenie, to zvládnem,“ hovorí mama, ako sa tešil nádejný letec dopravných lietadiel.
Rodina Maroša všemožne podporovala. „Chceli sme, aby si sen splnil. Je to drahé štúdium, zobrali sme si dokonca úver, aby sme ho mohli zaplatiť,“ prezradila pani Helena. So synom naposledy komunikovala v utorok večer. „Napísal mi, že lietal štyri hodiny a je veľmi unavený. Tak som mu odpísala, aby si oddýchol a ešte vydržal, že onedlho bude koniec. To bolo všetko,“ opísala posledný kontakt s milovaným synom Helena, ktorá sa veľmi ťažko vyrovnáva s hroznou skutočnosťou.
„Pri lietaní strach nemal. Ja som sa však vždy bála, a keď lietal, stále som tŕpla. Po pristátí som sa ubezpečovala, že je všetko v poriadku. Bol to jeho sen a ten ho stál život,“ uzavrela mamička, ktorá netuší, čo bolo príčinou nešťastia. Ani jeho kamaráti na neho nedajú dopustiť a hovoria o ňom ako o veselej kope.
„Mal vždy dobrú náladu, vždy tu bol pre každého. Bol pozitívne naladený, každý, kto ho poznal, ho má rád. On bol maximálne zodpovedný, neviem si predstaviť, ako k tomu prišlo. Tak veľmi sa tešil, bola to jeho vášeň, zomrel pri tom, čo miloval,“ rozplače sa kamarát.
