Budete im môcť teoreticky niekedy odpustiť, alebo sa také niečo nedá?
- Ja si myslím, že teoreticky by som odpustiť mohol. Každý má mať aj druhú šancu. Ale musel by som ozaj vidieť, že ten človek ľutuje, čo spravil. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to tak bolo. Ani podľa tých psychologických posudkov to nevyzerá, že by bola u nich nejaká možnosť nápravy, takže o nejakom odpustení je veľmi ťažké hovoriť.
Zlatica Kušnírová
Čo vám najviac pomáha preniesť sa cez tú bolesť?
- Moje okolie, moji najbližší, kamošky, susedia, vnúčatá a detičky, o ktoré sa starám. Tí ma držia nad vodou.
Aká je vaša najsilnejšia spomienka na Martinu - moment, ktorý sa vám najčastejšie vybaví, keď na ňu myslíte?
- Sú to chvíle, keď sme sa poslednýkrát lúčili 9. februára. Odchádzala z domu a brala si výbavu, mala také väčšie služobné auto a s chlapcami sme ju pomáhali nakladať. Chcel s ňou ísť aj náš psík, ktorého mala veľmi rada a on mal rád ju. A akoby zvieratá takéto veci vedeli vytušiť dopredu, on chcel silou-mocou nastúpiť do auta. Nechcela ho zobrať a hovorila, že majú v Mači deravý plot a mohol by utiecť. Stále si myslím, že keby bol ten psík nastúpil, možno by to všetko dopadlo inak.
