Okuliare ako imidž
Hoci bola Naďa Urbánková skutočnou legendou, nikdy sa nebrala príliš vážne. „Viete, pre mňa to, čo som robila a robím, boli životná radosť a poslanie,“ povedala nám na jednom stretnutí speváčka, ktorá bola rozpoznateľná zvonivým hlasom, ale neprehliadnuteľná aj vďaka okuliarom, ktorých mala doma vari stovky. Môže za to Jiří Suchý, ktorý ju príjmal do legendárneho divadla Semafor. Navrhol jej, nech si okuliare nechá aj na javisku, čo bolo vtedy nevídané.
„Dodnes sú pre mňa imidžom. Keď si ich dám dolu, akoby som odišla,“ komentovala svoj módny doplnok. Život jej nadelil viac trápenia, než človek unesie za jeden život. A ona ten svoj batoh starostí niesla noblesne. Bola to prirodzená pokora, ktorá jej nedovolila sťažovať sa. Ani vtedy, keď jej v roku 2009 diagnostikovali rakovinu prsníkov, ani keď pre naivitu a dôveru k manželovi, detskému lekárovi, zostala doslova na ulici, bez strechy nad hlavou. Vtedy ju prichýlil kňaz Karol Lovaš do kláštora premonštrátov v Želive na Vysočine.
„Cítila som tu neskutočný pokoj, silu, vnímala som, že Boh mi vraví: Tu je to dobré, tu zostaň,“ vyznala sa zo svojej viery. V Želive, v byte len niekoľko metrov od kláštora, napokon Naďa žila. Odtiaľ chodila do Jihlavy do Českého rozhlasu a prihovárala sa poslucháčom v hudobných reláciách, občas si zašla do spoločnosti, ale bolo to čoraz zriedkavejšie.
